
Náučná kniha · Nové príbehy
Anka Bananka
Rozprávanie o krivých banánoch a zlatom večere
Aj v jazyku: Anka Bananka (slovinčina) · Anna Banana (angličtina)

Ešte než slnko zohrialo cestu, chlapec už bol hore. Šiel po červenej ceste, okolo spiacich psov, okolo vône mora, tam, kde v dlhých zelených radoch stáli banánovníky.
1
Celý deň pracoval. Nosil ťažké zelené trsy banánov, jeden za druhým a ešte jeden. Listy boli vyššie ako jeho otec. Slnko mu sedelo na pleciach ako teplá ruka a nechcelo zísť.
2
Keď bola práca hotová, ostatní dostali mince, ktoré cinkali. Chlapec dostal banány — ale len tie, ktoré nikto nechcel.
3
Nie hladké. Nie rovné. Nie tie, čo ležali v pekných žltých radoch. Dostal tie smiešne, hrboľaté, čo rástli, ako sa im zachcelo. Jeden po druhom šli do košíka.
4
Vyhodil si košík na plecia a vydal sa na dlhú cestu domov. A za ním sa banány v košíku začali rozprávať.
5
„Ale, ale,“ povedal malý okrúhly. „Pozri na svoju hlavu! Je veľká ako mango. Ty vôbec nie si banán — ty si banán s hlavou!“
6
„Pozri sa na seba,“ povedal ten s veľkou hlavou. „Si taký tlstý a okrúhly, že sa ani rovno neudržíš. Ty nie si banán — ty si poduška v šupke!“
7
„Hi-hi-hi,“ chichotal sa dlhý tenký. „Vy dvaja ste hlúpučkí!“ Tlstý sa zatriasol: „A ty? Ty si šnúrka! Ty si špagát! Ty si banán natiahnutý ako žuvačka!“
8
Potom sa všetci obrátili na krivého, zohnutého ako otáznik. „A ty,“ volali, „ty sa ani nedokážeš rozhodnúť, kam vlastne ideš!“
9
Ako sa len smiali! Smiali sa, triasli a skákali po celom košíku. Smiali sa tak silno a tak dlho, že každý jeden pukol. Presne v strede. Prask. Prask. Prask.
10
Keď chlapec prišiel domov, pozreli do košíka a zosmutneli. „Popukané!“ vraveli. „Všetky do jedného. Načo nám sú?“ Chlapec nič nepovedal. Zdvihol košík a vyšiel von.
11
Zišiel dolu k brehu, celkom sám, a sadol si na chladný sivý piesok. More prichádzalo a odchádzalo, prichádzalo a odchádzalo, ako vždy.
12
Slnko zapadalo. Vodu maľovalo ružovo, potom oranžovo, potom nazlato. Maľovalo chlapcovi ruky aj kolená a celý košík popukaných, krivých banánov. Zlato, zlato, zlato.
13
Olúpal tlstého a pomaly ho zjedol. Bol sladký — taký sladký — mäkký a dobrý. Olúpal tenkého. Tiež sladký. Olúpal toho s veľkou hlavou. Zase sladký.
14
Nakoniec olúpal krivého, zohnutého ako otáznik. Bol najsladší zo všetkých. „Ty si,“ povedal chlapec, „najlepší banán, aký som kedy jedol. Budem ti hovoriť Anna Banána.“
15
More prichádzalo a odchádzalo. Nebo zmäklo, zmodralo a stmavlo. Chlapec sedel so svojimi smiešnymi popukanými banánmi a vôbec sa neponáhľal. Bol to veľmi krásny deň.
16Koniec