
Rozprávka · Slovinské povesti
Martin Krpan
Príbeh o najsilnejšom mužovi na svete
Aj v jazyku: Martin Krpan (slovinčina) · Martin Krpan (angličtina)

Kedysi dávno žil na kopci pri Svätej Trojici Martin Krpan. Bol najväčší a najsilnejší muž na svete. Mal malú kobylku, ktorú mal veľmi rád, a po úzkych zimných chodníkoch tajne vozil vzácnu anglickú soľ.
1
V zime viezol Krpan s kobylkou soľ po úzkej zasneženej ceste. Oproti sa hnali sane — a nie hocijaké: cisárove! Kone fŕkali, zvončeky zvonili, no cesta bola len pre jedného. Kto uhne do záveja?
2
Krpan sa vôbec nezľakol. Chytil kobylku aj so soľou, zdvihol ju ako košík bielizne a preložil do snehu, aby sane prešli. Cisár neveril očiam: „Takého siláka som ešte nevidel!“ Meno si dobre zapamätal.
3
Po rokoch pricválal do Viedne strašný obor Brdavs. Bol vyšší než dom a kôň mal čierny ako noc. Každý deň vyzýval hrdinov na súboj a každého premohol. Ľudia sa skrývali a on sa chvastal: „Nikto ma nepremôže!“
4
Vtedy si cisár spomenul na muža, čo v zime zdvihol kobylku aj so soľou. „Priveďte mi Martina Krpana!“ rozkázal. „Ak nám niekto pomôže, je to on.“ A ešte v ten deň sa zaňho rozbehol koč s cisárskym listom.
5
Krpan prišiel na cisársky dvor pokojný, akoby šiel na jarmok. Podali mu najlepšie meče, no v jeho rukách sa krivili a lámali ako suché prútiky. „Primäkké náčinie máte,“ zasmial sa. „Ani repu by som nevytrhol.“
6
Tak si zbraň urobil sám. V cisárskej záhrade vybral mladú lipu a vytesal z nej veľký drevený kyj. Cisárovná vzdychla: „Moja najkrajšia lipa!“ Krpan žmurkol: „Na hlavu obra treba poriadny kyj, milostivá.“
7
Prišiel deň súboja. Celá Viedeň sa zišla pri hradbách. Brdavs sa na čiernom koni rehotal: „Sedliak s drevenou palicou a s tou kozou? Toho zjem na raňajky!“ Krpan pohladkal kobylku: „Uvidíme, kto koho.“
8
Brdavs sa rozbehol a máchol mečom, až zahvízdalo. Krpan ho zachytil lipovým kyjom a meč sa rozletel na kúsky. Potom obra strhol z koňa na zem a jedným švihom bolo po ňom. Sedliak z kopca sa nebál nikoho.
9
Celá Viedeň jasala, zvony zvonili a ľudia hádzali čiapky do vzduchu. Cisár Krpana objal: „Zachránil si nás, Martin! Takej sily niet v celom cisárstve.“ Len minister Gregor si závistlivo mrmlal do fúzov.
10
„Želaj si, čo chceš!“ povedal cisár. „Pol kráľovstva? Moju dcéru?“ Krpan pokrútil hlavou: „Doma ma čaká kobylka. Radšej mi dajte list s pečaťou, že smiem voľne voziť soľ — a mešec zlatiek na cestu.“
11
Tak sa Martin Krpan vrátil domov. Znova chodil s kobylkou po cestách a vozil soľ — už celkom slobodne, s cisárskym listom za pazuchou. A keď sa deti pýtali na Viedeň, usmial sa: „Obor bol veľký. Ja silnejší.“
12Koniec