Knjigice
Rozprávka · Príbehy o zvieratkách
Rozprávka o mačiatku Tomovi
Rozprávka o troch mačiatkach, ktoré nevedeli ostať čisté
Aj v jazyku: Zgodba o mucku Tomu (slovinčina) · The Tale of Tom Kitten (angličtina)
Za starým záhradným múrom bývala mačka pani Fúziková so svojimi tromi mačiatkami: Labkou, Bodkou a kocúrikom Tomkom. Jedného popoludnia čakala vzácnych hostí na čaj. Mačiatka sa však práve vtedy naháňali po prahu a váľali v prachu, až boli ich sivé kožúšky ešte sivšie. „Dnu, všetci traja!“ zavolala mama. „Dnes musíte byť najkrajšie mačiatka na svete.“
1
Pani Fúziková im umyla ňufáčiky a labky, vykefovala kožúšky a učesala chvostíky. Labka a Bodka dostali čisté biele zásterky a slamené klobúčiky. Tomko však bol taký okrúhly a bacuľatý, že jeho modré šatôčky ledva prešli cez bruško. Puk, puk! — dva gombíky rovno odleteli. Mama si vzdychla a prišila ich naspäť.
2
„A teraz do záhrady,“ povedala mama, „choďte po zadných labkách, ďaleko od blata a ďaleko od sadzí. Presne o pol hodiny prídu hostia — dovtedy musíte ostať čistí!“ Mačiatka odcupkali po chodníčku, ale chôdza po dvoch im vôbec nešla. Bodka sa potkla o zásterku a Tomko stratil ďalší gombík hneď na prvom schodíku.
3
Nevydržalo to, pravdaže, ani päť minút. Mačiatka zabudli na hostí a vyštverali sa na skalku, pomedzi kamene a kvety. Tomkove šaty boli čoraz tesnejšie. Puk! — odletel gombík. Puk, puk! — ešte dva. Slamené klobúčiky oboch sestričiek skĺzli do papradia a biela zásterka sa zachytila o konárik a ostala visieť na kríku.
4
Napokon sedeli na vrchu múra všetci traja — strapatí, bez gombíkov a takmer bez šiat. Tomkove modré šaty z neho zliezli kúsok po kúsku a popadali do papradia. „Jojoj,“ povedala Labka, „čo len povie mama?“ No namiesto mamy prikráčalo po chodníčku čosi celkom iné: čľap, čľap, čľap.
5
Okolo prikráčali tri biele kačky z rybníka: káčer Kaluža a kačky Rebeka a Ema. Keď zbadali porozhadzované šatôčky, zastali. „Aký nádherný klobúčik!“ povedala Rebeka a posadila si ho na hlavu. Ema si obliekla zásterku. Mačiatka na múre sa pozerali a od smiechu takmer popadali dolu.
6
Káčer Kaluža potom zdvihol Tomkove modré šaty a pomaly, slávnostne si ich obliekol. Rukávy mu viseli cez krídla a gombíky — tie už aj tak nijaké neboli. „Veľmi mi pristanú,“ povedal spokojne a vystrel sa ako ozajstný pán. Potom všetky tri kačky zdvihli zobáky a odkráčali po chodníčku: čľap, čľap, čľap.
7
Vtom vyšla do záhrady pani Fúziková. Uvidela svoje mačiatka na múre — bez šiat, bez klobúčikov, bez jediného gombíka. „Ach!“ vykríkla, stiahla ich z múra a poslala rovno hore schodmi. Hosťom povedala, že mačiatka ležia v posteli s osýpkami — čo, pravdaže, nebola pravda.
8
Kým mama dolu nalievala hosťom čaj, z vrchnej izby sa ozývalo: bum! tresk! hihihi! Mačiatka totiž vôbec neležali v posteli. Skákali po vankúšoch, naháňali sa po izbe a vyvádzali v takom divokom kolotoči, až hosťom nad hlavami praskal strop. Šálky štrngali a pani Fúziková sa tvárila, že nič nepočuje.
9
A kačky? Kačky odkráčali k rybníku a zaplávali. Klobúčiky, zásterky aj modré šaty — všetko šlo rovno na dno, veď nemali už ani jediný gombík. Káčer Kaluža, Rebeka a Ema hľadajú svoje krásne šaty dodnes: hlavy pod vodou. Ak pôjdeš niekedy okolo rybníka, uvidíš ich: chvost hore, hlava dole.
10Koniec
