Knjigice
Rozprávka · Klasické rozprávky
Princezná na hrášku
Ako jediný hrášok našiel ozajstnú princeznú
Aj v jazyku: Kraljična na zrnu graha (slovinčina) · The Princess and the Pea (angličtina)
Kde bolo, tam bolo, žil raz princ, ktorý sa chcel oženiť s princeznou — ale musela to byť ozajstná princezná. Precestoval celý svet, aby ju našiel. Princezien bolo všade neúrekom, no na každej sa niečo našlo: jedna sa smiala priveľmi nahlas, druhej nechutila polievka… Je ozajstná? To sa nikdy nedozvedel naisto. A tak sa smutný vrátil domov.
1
Jednej noci sa nad zámkom strhla strašná búrka. Blýskalo sa a hrmelo, dážď lial, akoby ho ktosi vylieval zo šafľov. A uprostred všetkého toho rachotu — klop, klop, klop! — ktosi zaklopal na mestskú bránu. „Kto sa len túla vonku v takomto počasí?“ začudoval sa starý kráľ. Zažal lampáš a šiel sám otvoriť.
2
Pred bránou stála dievčina, premočená do nitky. Dážď jej stekal po vlasoch aj po šatách, voda jej vtekala do topánok pri pätách a vytekala pri prstoch. Vyzerala ako zmoknuté kuriatko — a predsa stála vystretá, rovná ako svieca. „Ja som ozajstná princezná,“ povedala. „Smiem u vás prenocovať?“
3
„Ozajstná princezná, akurát!“ pomyslela si stará kráľovná. „To sa ešte uvidí.“ Nahlas nepovedala nič. Tíško ako mačka sa vybrala do hosťovskej spálne, nadvihla periny a na holé dosky položila — jediný, celkom maličký hrášok. Nikto ju nevidel. Nikto nič netušil. Len kráľovná sa tajomne usmievala.
4
Potom kráľovná prikázala priniesť dvadsať matracov a poukladala ich na hrášok. Na matrace pridala ešte dvadsať perín z najjemnejšieho páperia. Posteľ rástla a rástla, kým nesiahala takmer po strop. Princezná musela vyliezť po rebríku, aby sa na ňu vôbec dostala. „Dobrú noc,“ povedala kráľovná. „Sladké sny!“
5
Lenže princezná tú noc oka nezažmúrila. Prevaľovala sa zľava doprava, počítala ovečky, vzdychala a obracala vankúš. „Čo len v tej posteli je?“ šomrala. Čosi tvrdé ju tlačilo, nech si ľahla, ako chcela — cez všetkých dvadsať matracov a všetkých dvadsať perín! Až nadránom od únavy na chvíľku zadriemala.
6
Ráno sa jej všetci pýtali, ako sa vyspala. „Ach, hrozne, priam hrozne!“ povedala princezná. „Takmer celú noc som oka nezažmúrila. Ktovie, čo bolo v tej posteli! Ležala som na čomsi takom tvrdom, že som teraz na celom tele samá modrina. Priam strašné!“ Kráľ, kráľovná a princ sa na seba pozreli — a všetci traja sa od radosti rozosmiali.
7
Teraz už nebolo nijakých pochýb: toto je ozajstná princezná! Veď len ozajstná princezná má takú jemnú pokožku, že pocíti jediný hrášok cez dvadsať matracov a dvadsať perín z najjemnejšieho páperia. „Našiel som ju!“ výskal princ a poskočil od radosti. „Po celom svete som ju hľadal, a ona ma čakala rovno pred našou bránou!“
8
Onedlho nato bola svadba, akej ešte nebolo. Zvony spievali, stoly sa prehýbali pod dobrotami a celá krajina tancovala. Princ a princezná sa držali za ruky a smiali sa — on, že po celom svete predsa len našiel ozajstnú princeznú, ona, že našla domov, kde ju majú radi. A odvtedy každú noc spala sladko ako dudok.
9
A čo bolo s hráškom? Ten veru nevyhodili, kdežeby! Veď to nebol obyčajný hrášok — bol to hrášok, ktorý našiel princeznú. Odniesli ho do múzea a položili do sklenenej vitríny, aby si ho mohol pozrieť, ktokoľvek chce. Leží tam dodnes — ak ho niekto nevzal. A pozri: toto bol naozaj pravdivý príbeh.
10Koniec
