Knjigice
Rozprávka · Príbehy o zvieratkách
Milióny mačiek
Príbeh o starčekovi a starenke, ktorí chceli jednu jedinú mačičku
Aj v jazyku: Milijoni mačk (slovinčina) · Millions of Cats (angličtina)
Kedysi dávno žili v malom domčeku medzi slnečnými kopcami starček a starenka. Domček bol čistučký, na oknách kvitli kvety, ale vnútri bolo veľmi ticho. „Aké krásne by nám bolo, keby sme mali mačičku,“ vzdychla starenka. „Jednu jedinú, malú, mäkučkú mačičku.“ — „Tak ti ju nájdem,“ povedal starček, narazil si klobúk na hlavu a vykročil po chodníku cez kopce.
1
Starček kráčal dlho, predlho. Cez slnečné kopce, chladnými dolinami, popri potokoch a lúkach — až prišiel ku kopcu, ktorý bol celý, celučičký pokrytý mačkami. Stovky mačiek, tisíce mačiek, milióny a miliardy a bilióny mačiek! Biele aj čierne, sivé aj hnedé, strakaté aj pásikavé — kam sa pozrel, samé mačky.
2
„Táto biela je najkrajšia,“ povedal starček a vzal ju do náručia. No vtom zbadal sivú s huňatým chvostom. „Nie, táto je najkrajšia!“ Potom čierno-bielu, potom žltú ako maslo, potom pásikavú ako tigrík... Každá sa mu zdala najkrajšia zo všetkých a ani jednu nedokázal nechať na kopci. A tak si napokon vzal — úplne všetky.
3
A šli domov. Vpredu si vykračoval starček a usmieval sa do svojich veľkých fúzov, za ním mačky: stovky mačiek, tisíce mačiek, milióny a miliardy a bilióny mačiek! Ako dlhá, dlhá rieka sa vinuli cez kopce a doliny. Kopce boli biele a sivé a čierne a hnedé od mačiek a ich mňaukanie bolo počuť až do neba.
4
Prišli k rybníku. „Mňau, mňau! Sme smädné!“ zamňaukali mačky. „Len pite,“ povedal starček, „vody je dosť pre všetkých.“ Každá mačka si odpila iba jeden dúšok. Lenže mačiek boli stovky, tisíce, milióny a miliardy a bilióny — a rybník bol čoskoro prázdny do poslednej kvapky. „Pozrimeže,“ začudoval sa starček, „ani mláčky nezostalo.“
5
Potom šli cez trávnaté kopce. „Mňau, mňau! Sme hladné!“ zamňaukali mačky. „Len jedzte,“ povedal starček, „trávy je všade plno.“ Každá mačka zjedla iba jedno sústo trávy. Lenže mačiek bolo toľko a toľko, že kopce boli čoskoro spasené dohola — holé ako pozametaná dlážka. Podvečer v diaľke zazreli starčekov domček.
6
Starenka stála pred domom a pozerala, ako sa cez kopce valí more mačiek. „Bože môj, čo si s nimi počneme?“ zvolala. „Veď ich všetky nedokážeme nakŕmiť, zjedia nám celý dom! Ja som chcela jednu jedinú mačičku.“ Chvíľu rozmýšľala a povedala mačkám: „Nech ostane tá, ktorá je najkrajšia. Povedzte — ktorá z vás je najkrajšia?“
7
„Ja!“ — „Nie, ja!“ — „JA!“ skríkli všetky mačky naraz, lebo každá bola presvedčená, že najkrajšia je práve ona. A strhla sa hádka, akú kopce ešte nepočuli. Prskali a škriabali, vrešťali a váľali sa v jednom veľkom klbku. Starček a starenka utiekli do domu a pevne zavreli dvere.
8
Vonku hluk rástol a rástol, až si museli zapchať uši — a potom odrazu všetko stíchlo. Starček a starenka opatrne vykukli spoza dverí: a keď prach klesol, mačky boli preč. „Asi sa v tej strašnej hádke navzájom pojedli,“ povedal starček. „Škoda,“ vzdychla starenka. „Jednu by som si predsa nechala.“
9
Ale hľa — vo vysokej tráve pri dome čosi ticho zašuchotalo. Krčila sa tam malá chudučká mačička, sivá s bielymi labkami, a triasla sa od strachu. „Ty si ostala?“ začudovala sa starenka. „Ja som nepovedala, že som pekná,“ zamňaukala ticho mačička. „Preto si na mňa nikto netrúfol.“ Starenka ju vzala do náručia a odniesla do domu.
10
Dali jej mlieka a ustlali jej mäkký vankúšik a starček jej každý deň kefoval kožúšok. Mačička bola čoraz okrúhlejšia, lesklejšia a veselšia. „Videl som milióny a miliardy a bilióny mačiek,“ povedal starček, „ale ani jedna nebola taká krásna ako tá naša.“ A práve ona bola najkrajšia mačka na svete.
11Koniec
