Knjigice
Rozprávka · Príbehy o zvieratkách
Príbeh o doktorovi Dolittlovi
Lekár, ktorý sa naučil hovoriť so zvieratami
Aj v jazyku: Zgodba o doktorju Dolittlu (slovinčina) · The Story of Doctor Dolittle (angličtina)
Na okraji malého mestečka stál dom s veľkou záhradou. Býval v ňom doktor Dolittle — malý, okrúhly a vždy usmievavý pán vo vysokom čiernom cylindri. Ľudia ho mali radi, on mal ešte radšej zvieratá. V jeho kuchyni hniezdili myši, v skrini spal ježko a vo vreckách veľkého hnedého kabáta nosil vždy niečo na zahryznutie. Na lavici pri peci driemal starý pes so sivým ňufákom.
1
Zvierat pribúdalo každý deň. Králiky v komore, kačice na schodoch a v maštali starý kôň, ktorý zle videl. Pacienti sa začali otáčať už pri dverách. Jedného dňa našla stará pani vo svojom kresle veľkého ježka a odvtedy už neprišiel nikto. »Teraz sme chudobní,« povedala kačica Dab-Dab a zametla chodbu. Doktor si popravil okuliare a usmial sa: »Zato však máme spoločnosť.«
2
Vtedy povedala sivá papagájka Polynézia čosi nádherné: »Doktor, zvieratá hovoria. Stačí ich počúvať.« Celú zimu sedávali pri peci a ona ho učila. Naučil sa, čo znamená, keď pes zavrtí chvostom, a čo, keď kôň sklopí uši. Naučil sa dokonca povedať dobré ráno po myšacky. A tak sa doktor Dolittle stal prvým človekom na svete, ktorý vedel hovoriť po psacky.
3
Starý kôň mu prišiel povedať, že potrebuje okuliare. Doktor mu odmeral nos a vyrobil mu veľké zelené okuliare. Kôň zrazu videl každé steblo trávy a od radosti trikrát zaerdžal. Správa sa rozniesla po celom kraji. Čoskoro stál pred domom dlhý rad: kravy, líšky, jazvece, dokonca aj slimák s prasknutým domčekom. Doktor pomohol každému a bol šťastný — hoci nemal vôbec nič.
4
Jedného rána zaklopala na okno lastovička. »Doktor, rýchlo! Za morom sú opice ťažko choré. Jedna za druhou ochorejú a nikto im nevie pomôcť.« Doktor sa pozrel na svoju prázdnu peňaženku a potom siahol po klobúku. »Tak ideme,« povedal. »Tašku s liekmi, chlieb na cestu a teplú prikrývku. Do jesene budeme späť.«
5
Námorník mu požičal starú loď so záplatovanou plachtou. Nalodili sa všetci: papagájka Polynézia na sťažeň, pes Džip na provu, kačica Dab-Dab do kuchynky a doktor ku kormidlu. Lastovička letela pred nimi a ukazovala cestu. Šesť týždňov plávali po šírom modrom mori, kým za nimi nebolo vidieť už nijaký breh a pred nimi ešte žiadny.
6
Potom prišla búrka. Vietor zavýjal, vlny boli vysoké ako domy a loď zaškrípala ako suchý konár. Doktor držal klobúk oboma rukami — a potom sa nebo prevrátilo. Ráno sa všetci zobudili na piesočnatom brehu: premočení, celkom zdraví a bez lode. »Sme tu,« povedal Džip a zavetril vzduch. »Džungľa je tam hore. A opice tiež.«
7
Z lesa pribehli opice a chytili doktora za obe ruky. Po úzkom chodníčku ho odviedli k svojim chorým. Ležali v tieni veľkých listov, boli ich stovky a boli také slabé, že nevládali ani sedieť. Doktor otvoril tašku, vyhrnul si rukávy a povedal: »Nič sa nebojte. Do rána urobíme všetko, čo sa len dá.«
8
Pracoval tri dni a tri noci a takmer oka nezažmúril. Zdravé opice sa postavili do dlhého radu od rieky až k chorým a podávali si misky s liekom — z ruky do ruky, z ruky do ruky, na kilometer ďaleko. Jedna po druhej otvárali choré opice oči a pýtali si jesť. Keď vyšlo slnko, jasala celá džungľa.
9
Keď sa lúčili, cestu im zahradila hlboká roklina. »Nič ľahšie,« povedali opice. Chytili sa navzájom za ruky a nohy a nad priepasťou urobili živý most. Doktor s klobúkom v ruke opatrne prešiel a za ním Džip, Dab-Dab a Polynézia. Hlboko dolu v tieni hučala rieka. Na druhej strane sa doktor obrátil a zamával.
10
»Musíme ti niečo dať,« povedali opice. A priviedli najplachejšie zviera na svete: Tlač-Ťahaj. Mal mäkkú hnedastú srsť a hlavu na oboch koncoch tela, takže ho nikto nemohol prekvapiť zozadu. Jedna hlava vždy bdela a druhá smela spať. »Pôjdeš s nami?« Tlač-Ťahaj prikývol — oboma hlavami naraz.
11
Domov sa doviezli na rybárskej lodi. Keď s Tlač-Ťahajom vkročili do mesta, ľudia sa zbehli zo všetkých strán, aby ho videli, a každý chcel zaplatiť, že sa naňho pozrie. Doktor mal zase peniaze na chlieb a seno. Najkrajšie však preňho boli večery v záhrade, keď sedel medzi svojimi zvieratami a každé mu porozprávalo, čo v ten deň robilo.
12Koniec
