Knjigice
Rozprávka · Klasické rozprávky
Druhá kniha džunglí
Tri ďalšie príbehy o Mauglím, chlapcovi, ktorého vychovali vlci
Aj v jazyku: Druga knjiga o džungli (slovinčina) · The Second Jungle Book (angličtina)
Jedného horúceho dňa povedala Ká Mauglímu: „Ukážem ti niečo, čo ešte nevidel žiadny človek.“ Odplazila sa pod rozpadnuté mesto v džungli, cez úzku štrbinu v kameni, hlboko do tmavej podzemnej siene. Maugli liezol za ňou. Dole voňal chladný kameň a stará, prastará tma. „Choď ticho,“ zasyčala Ká. „Tu dole niekto stráži.“
1
Uprostred siene ležal poklad: zlaté mince, strieborné misy a drahokamy nasypané ako piesok. Nad nimi sa vztýčila obrovská biela kobra s bledými očami. „Sto rokov strážim poklad mŕtveho kráľa,“ povedala. „Králi sú prach, a ja stále bdiem.“ Maugliho zlato nezaujímalo. Vzal si len krásny bodec na slony, celý v rubínoch a tyrkysoch. „Toto ukážem Baghírovi!“ — „Polož to,“ povedala kobra. „Je v tom smrť.“ Maugli sa iba zasmial.
2
Vonku sa Baghíra zahľadel na ostrý hrot bodca. „Táto vec robila ľuďom zle,“ povedal. Maugliho radosť čoskoro prešla a bodec zahodil do húštiny. Nasledujúce ráno sa vrátili po jeho stope. Stopa bola dlhá a smutná: ktokoľvek bodec našiel, chcel ho mať len pre seba. Pri ceste ležalo šesť mužov, ktorí sa preň navzájom pobili. Maugli dlho mlčal.
3
„Kobra hovorila pravdu,“ povedal Maugli. „Je v tom smrť.“ Zdvihol bodec, odniesol ho späť do studenej podzemnej siene a položil na kopu zlata. „Stráž ho ďalej,“ povedal bielej kobre. „Ja nepotrebujem nič, čo zabíja samo od seba.“ Potom vyšiel na slnko, utrel si ruky do trávy a zhlboka sa nadýchol džungle.
4
O pár mesiacov zišiel Maugli k dedine na okraji džungle. Dedinčania sa ho však báli. „Vlčie dieťa! Čarodejník!“ kričali a zabuchli za ním ťažkú bránu. Maugli zostal sám v šere. Nehneval sa, bol len veľmi ticho. „Dobre,“ povedal napokon. „Ak ma nechcete, nech si túto zem vezme späť džungľa.“
5
Šiel hlboko medzi stromy a zavolal. Prišli jelene a diviaky, prišli vlci a opice. „Nikomu neublížte,“ prikázal Maugli. „Len jedzte. Jedzte ich polia, kým nezostane ani jeden klas.“ A tej noci vstúpili tiché stáda do obilia. Do rána polia mizli ako sneh na jar.
6
Potom Maugli zavolal sivého slona Hatího a jeho troch synov. Prišli ako štyri tiché kopce. Čelami roztlačili ohrady, chobotmi rozobrali slamené strechy, nohami rozdrvili hlinené múry. Nikto sa nezranil — domy sa len jeden po druhom ticho zosypali a dedina stratila tvar.
7
Dedinčania pozbierali svoje veci, vyhnali dobytok a odišli cez kopec do inej doliny, kde bolo viac vody. Obzreli sa len raz. Do ďalšej jari prerástla cesty bujná tráva, popínavky preliezli spadnuté strechy a medzi domami sa pokojne pásli jelene. Džungľa si vzala svoje späť.
8
Ubehli roky. Maugli mal sedemnásť, bol vysoký a rýchly ako nikto v džungli. A prišla Nová reč — jar, keď spieva celá džungľa. Stromy rozkvitli cez noc, pávy tancovali, žaby jasali pri vode, každé zviera si našlo svoje. Len Maugli chodil sám a nevedel, čo mu je.
9
„Bolí ma brucho,“ povedal Balúovi. „Alebo srdce. Neviem.“ Balú ho ovoňal a pokrútil veľkou hlavou: „Si zdravý, malý brat.“ Baghíra však ticho dodal: „To nie je choroba. To je čosi, pre čo džungľa nemá meno.“ Maugli od nich odišiel a celý večer hľadel na drobné ohne vzdialených dedín.
10
Tej noci sa rozbehol. Bežal ako nikdy predtým — cez lúky, cez bambus, cez potoky, popri užasnutých jeleňoch, čo mu uskakovali z cesty. Bežal celú noc, kým ho nepálili nohy a v hrudi mu nehorelo ako oheň. Ale smútok bežal s ním a nechcel ho opustiť.
11
Keď sa rozvidnelo, zastal. Z doliny voňal dym kuchynských ohňov. Kdesi ženský hlas spieval pieseň, ktorú Maugli nepoznal, a predsa mu znela domácky. Sadol si do vysokej trávy a dlho počúval. A vtedy pochopil: džungľa mu zostane navždy, ale jeho miesto je odteraz medzi ľuďmi.
12
Na Poradnej skale ho čakali štyria: Balú, Baghíra, Ká a starý Akela. Nikto neplakal. Len sa dlho dotýkali, ako sa dotýkajú tí, čo sa majú radi. „Sme jednej krvi, ty a ja,“ povedali vlci ako vždy. „Navždy,“ povedal Maugli. Potom sa otočil a šiel po chodníku dolu, k svetlám ľudí. Za ním celá džungľa mlčala.
13Koniec
