Knjigice
Rozprávka · Príbehy o zvieratkách
Rozprávka o zajkovi Petrovi
Ako neposedný zajko vkĺzol do záhrady pána Gregora
Aj v jazyku: Zgodba o Petru Zajčku (slovinčina) · The Tale of Peter Rabbit (angličtina)
Za veľkým starým smrekom, pod jeho hrubými koreňmi, bývala v mäkkej piesočnej nore zajačia rodinka: mama zajačica a štyri malé zajačiky. Volali sa Flopsa, Mopsa, Bielochvostka a Peter. Flopsa, Mopsa a Bielochvostka boli dobré malé zajačice. Ale Peter — Peter bol zo všetkých najzvedavší a práve trošku priveľmi neposedný.
1
Jedného rána im mama povedala: „Deti, bežte na pole alebo po chodníčku, len do záhrady pána Gregora nechoďte! Váš otec tam skončil v paštéte.“ Potom vzala košík a dáždnik a vybrala sa popri lese k pekárovi po peceň chleba a päť hrozienkových žemličiek. „Buďte dobré,“ ešte zavolala cez plece.
2
Flopsa, Mopsa a Bielochvostka boli dobré sestričky: poskakovali dolu chodníčkom a zbierali zrelé černice. Ale Peter bol neposedný. Rozbehol sa rovno k záhrade pána Gregora a — šup! — pretisol sa popod bránku. Ledva sa cez ňu prepchal, taká úzka bola škára pod ňou.
3
V záhrade bolo všetko, o čom sníva hladný zajko! Najprv schrúmal šalát, potom zopár fazuľových strukov a napokon aj reďkovky. Chrúmal a chrúmal, kým ho z toho všetkého nezačalo bolieť bruško. „Ojoj,“ vzdychol si, „teraz by mi dobre padla hrstka petržlenu.“
4
Ale hľa — za hriadkami s uhorkami kľačal pán Gregor a sadil kapustu! Keď zbadal Petra, vyskočil na nohy a rozbehol sa za ním, mávajúc hrabľami: „Stoj, zlodej!“ Peter sa na smrť naľakal a uháňal po záhrade sem a tam — celkom zabudol, kde je bránka.
5
Utekal pomedzi hriadky, až sa za ním prášilo. Medzi kapustou mu z nohy zletela jedna topánočka, medzi zemiakmi aj druhá. Na štyroch labkách bežal rýchlejšie a rýchlejšie — možno by aj ušiel, keby nevbehol rovno do siete natiahnutej cez egrešový ker.
6
V sieti sa zamotal veľkými mosadznými gombíkmi svojho celkom nového modrého kabátika. Už to vzdával a ronil veľké slzy — no prileteli k nemu priateľské vrabce a začvirikali: „Snaž sa, snaž sa!“ Peter sa krútil a mykal, vyšmykol sa z kabátika a utekal ďalej — bez neho, len vo svojom hnedom kožúšku.
7
Skočil do záhradnej kôlne a skryl sa do krhly na polievanie. Bola by to znamenitá skrýša, keby nebola do polovice plná vody. Pán Gregor prehľadával celú kôlňu. Vtom začalo Petra štekliť v nose — „Hapčí!“ V okamihu bol Gregor pri ňom, ale Peter vyskočil von oknom, prevrátil tri kvetináče a ušiel.
8
Peter bol celý premočený a triasol sa od zimy. Sadol si, aby si vydýchol, no od strachu len fučal a kýchal. Kde je bránka? Nikde ju nevidel. Po záhrade sa prechádzala biela mačka a k tej sa neodvážil ani priblížiť. Na rýli však sedela červienka a zvedavo naňho hľadela — akoby mu chcela povedať: „Len smelo, zajko!“
9
Potom spoza kríka zbadal pána Gregora, ako okopáva cibuľu — a tam za ním: bránka! Peter bežal, čo mu labky stačili, popri čiernych ríbezliach, rovno cez hriadky. Pán Gregor sa zahnal a takmer ho chytil, ale Peter sa prešmykol popod bránku a bol vonku. Zachránený!
10
Pán Gregor pozbieral topánočky a kabátik, zavesil ich na kríž z palíc a postavil strašiaka na plašenie vtákov. Peter zatiaľ utekal a utekal cez les, kým nedobehol k veľkému starému smreku. Bol taký unavený, že sa len zvalil na mäkkú zem domácej nory a zavrel oči.
11
„Peter, kde máš šaty?“ pokrútila hlavou mama. Bol to už druhý kabátik, ktorý stratil za štrnásť dní! Petra ešte večer bolelo bruško, a tak mu mama uvarila harmančekový čaj: jednu veľkú lyžicu pred spaním. Flopsa, Mopsa a Bielochvostka však dostali na večeru chlieb, mlieko a sladké černice.
12Koniec
