Knjigice
Rozprávka · Klasické rozprávky
Škaredé káčatko
Príbeh o káčatku, z ktorého sa stala labuť
Aj v jazyku: Grdi raček (slovinčina) · The Ugly Duckling (angličtina)
Pri rybníku, medzi trstinou, sedela mama kačica na vajíčkach. Prask, prask, prask! — a von vykukli žlté káčatká. Len to najväčšie vajce ešte ticho ležalo.
1
Nakoniec prasklo aj veľké vajce. Vykotúľalo sa z neho káčatko — väčšie než ostatné, sivé a nemotorné. „Aké čudné,“ šepkali kačice. No mama sa naň pozrela s láskou: „Je moje.“
2
Na dvore sa mu všetci smiali. „Je priveľké! Prisivé! Škaredé káčatko!“ gagotali kačice a kotkodákali sliepky. Káčatko sklonilo hlavu. Nikam nepatrilo.
3
Jedného rána káčatko odišlo. Samo blúdilo popri močiaroch a lúkach. Stretlo divé kačice, boli milé — ale boli celkom iné a odleteli ďalej. Káčatko zostalo samo.
4
Prišla jeseň. Raz večer nad ním preletel kŕdeľ veľkých bielych vtákov s dlhými krkmi. Boli takí krásni, že káčatku zovrelo srdce. „Kto ste?“ zavolalo. No vtáky už boli ďaleko.
5
Prišla mrazivá zima. Káčatko si našlo úkryt v hustej trstine. Schúlilo sa do klbka, hľadelo na vločky a čakalo. „Raz bude zase teplo,“ šepkalo si.
6
A naozaj: sneh sa roztopil, vŕby ozeleneli a rybník znova zašumel. Jar! Káčatko roztiahlo krídla — a cítilo, že cez zimu zosilneli a zväčšili sa.
7
Uprostred rybníka plávali labute. Káčatko k nim ticho priplávalo a sklonilo hlavu. „Viem, že som škaredé,“ povedalo. Vtom zbadalo vo vode svoj odraz.
8
Z vody sa naň pozerala nádherná biela labuť. To bolo ono samo! Cez zimu vyrástlo na labuť. Labute ho obkolesili a nežne ho pozdravili dlhými krkmi: „Vitaj, braček.“
9
Na breh pribehli deti. „Pozrite, nová labuť!“ volali. „Tá mladá je najkrajšia zo všetkých!“ Labuť sklonila krk a v srdci jej bolo teplo ako nikdy predtým.
10
A tak sa zo škaredého káčatka stala najkrajšia labuť na rybníku. Nezabudlo, aké je byť sám — preto bolo ku všetkým milé. Každý rozkvitne vo svojom čase. Len treba počkať do jari.
11Koniec
