Knjigice
Rozprávka · Príbehy o zvieratkách
Príbeh o kačke Jemime
Príbeh o kačke, ktorá si chcela sama vysedieť vajíčka
Aj v jazyku: Zgodba o raci Jemimi (slovinčina) · The Tale of Jemima Puddle-Duck (angličtina)
Na farme pod kopcom žila biela kačka Jemima. Zo všetkého najviac si želala sama si vysedieť svoje vajíčka. Gazdiná jej ich však zakaždým pozbierala a podložila sliepke. »Kačka nie je trpezlivá kvočka,« vravela. Jemima urazene striasla perie: »Ešte uvidíme! Nájdem si hniezdo, kam nepríde nikto.«
1
Jedného jarného popoludnia si Jemima prehodila ružovú šatku, uviazala modrý čepiec a vybrala sa cestou do kopca. Nikto si ju nevšimol. »Hniezdo musí byť ďaleko od farmy,« vravela si, »tam, kde nie sú sliepky ani gazdiná.« Na vrchu kopca zazrela v diaľke les. »Tam! Tam poletím.«
2
Lietať však Jemima veľmi nevedela. Najprv dlho bežala dolu svahom a mávala krídlami, kým sa celkom nezadýchala. Potom — hop! — ju vietor predsa len zdvihol. Keď už raz nabrala rozlet, letelo sa jej celkom pekne, hoci jej šatka viala okolo krku. Pod ňou sa mihali koruny stromov, kým uprostred lesa nezazrela čistinku a mäkko nepristála medzi stromami.
3
Na pni uprostred čistinky sedel elegantný pán s pieskovými fúzmi v hnedom tvídovom kabáte. Čítal noviny a priateľsky zdvihol zrak. »Zablúdili ste, pani?« Jemima sa mu posťažovala, že hľadá bezpečné hniezdo. »Nič ľahšie!« usmial sa pán špicatými zubami. »V mojej drevárni je miesta neúrekom. Nech sa páči, za mnou.«
4
Dreváreň bola od podlahy po strop plná mäkkého peria. »Aké čudné,« pomyslela si Jemima, »toľko peria som ešte nevidela!« Hniezdo však bolo také mäkučké, že sa ďalej nepýtala. Každý deň priletela a zniesla vajíčko a pán ju vždy zdvorilo odprevadil. Čoskoro ich bolo v hniezde deväť, veľkých a zelenkastobielych.
5
»Zajtra si začnem sedieť na vajíčkach,« oznámila Jemima. »Výborne!« povedal pán a pohladil si fúzy. »Ale najprv si spravme slávnostnú večeru. Prineste mi zo záhrady šalviu, tymian, mätu a dve cibule — na chutnú omeletu, chcem povedať, na plnku.« Jemima nič netušila. Prikývla a odletela na farmu po bylinky.
6
V záhrade Jemima trhala šalviu a mätu. Tam ju stretol Kep, múdry starý ovčiarsky pes farmy. »Kam to každý deň lietaš, Jemima?« Kačka mu celá pyšná vyrozprávala všetko: o pánovi s pieskovými fúzmi, o drevárni plnej peria, o deviatich vajíčkach. Kep nepovedal takmer nič, ale oči mu zvážneli. »A kde vraj stojí tá dreváreň?«
7
Len čo Jemima odletela, Kep sa rozbehol do dediny. U mäsiara tam žili dve mladé poľovnícke šteniatka, ktoré sa rady naháňali za všetkým, čo beží. »Dnes večer mi pomôžete,« povedal im Kep. »Akýsi pieskový pán na kopci dostal chuť na pečenú kačku.« Šteniatka nastražili uši a všetci traja potichu vykročili k lesu.
8
Jemima priletela na čistinku s bylinkami v šatke. Pán bol v ten večer nezvyčajne nepokojný. »Pozrite ešte na vajíčka a potom rýchlo dnu!« súril ju. Vtom sa z kríkov ozvalo vrčanie. Kep a šteniatka vtrhli na čistinku a líšiaka navždy vyhnali z lesa. Až teraz Jemima pochopila, akú večeru vlastne chystal.
9
Ale beda — v celom tom zmätku šteniatka vbehli do drevárne a schrúmali všetkých deväť vajíčok, kým ich Kep stihol odohnať. »Moje vajíčka!« rozplakala sa Jemima. Domov ju odprevadili pomaly, dolu cestou, a Jemima celou cestou ronila veľké slzy. Tak sa skončilo jej hniezdenie v lese.
10
Jej príbeh sa však neskončil. Doma Jemime konečne dovolili sedieť na vajíčkach samej, v hniezde v kúte stodoly. Sedela trpezlivo deň za dňom a v júni sa pod ňou čosi pohlo. Štyri páperové káčatká! Jemima ich hrdo previedla popri sliepkach k válovu s vodou — mama kačka, ktorá si svoje mláďatká vysedela celkom sama.
11Koniec
