Knjigice
Rozprávka · Klasické rozprávky
Kniha džunglí
Príbeh o chlapcovi Mauglím, ktorého vychovali vlci
Aj v jazyku: Knjiga o džungli (slovinčina) · The Jungle Book (angličtina)
Hlboko v džungli, kde sú stromy vysoké ako veže, žila v teplej jaskyni vlčia rodina. Raz večer do jaskyne priliezlo malé ľudské mláďa — nahé, usmiate a vôbec sa nebálo. Vlčica Rakša ho oňuchala, postrčila medzi svoje mláďatá a povedala: „Zostane u nás. Bude sa volať Maugli.“
1
Vlci sa zišli na Poradnej skale. „Ľudské mláďa je moje!“ vrčal z tmy tiger Šér Chán. Ale medveď Balú povedal: „Ja ho budem učiť.“ A čierny panter Baghíra dodal: „Ja zaňho zaplatím.“ Starý vodca Akela prikývol — a Maugli sa stal vlkom medzi vlkmi.
2
Maugli rástol s vlčími mláďatami. Váľal sa s nimi po tráve, naháňal motýle a učil sa plávať v studenej rieke. Vedel chodiť tak ticho, že ho nepočula ani myš, a šplhať vyššie než všetci vlčí bratia. Zo všetkého najradšej sa však vozil na Baghírovom mäkkom čiernom chrbte.
3
Balú ho učil zákon džungle. „Opakuj, Maugli: džungľa je tvoj domov a všetci v nej sú tvoja rodina.“ Maugli opakoval — no niekedy sa rozosmial a Balú ho pošteklil svojou veľkou labou. „Kto pozná správne slová,“ povedal Balú, „má v džungli samých priateľov.“
4
Jedného dňa ho schmatli opice. „Ty budeš náš kráľ!“ vrieskali a niesli ho po korunách stromov, až sa hojdal konár za konárom. Odniesli ho ďaleko, preďaleko — do starého rozpadnutého mesta uprostred džungle, kde už nikto nebýval.
5
Na pomoc prišli priatelia: Balú, Baghíra a veľký had Ká. Ká sa zakolísala vo svojom pomalom tanci a opice zostali stáť ako prikované. Balú rozohnal aj posledné a Baghíra odniesol Maugliho domov. „Bez priateľov by som bol stratený,“ povedal Maugli a objal Balúa.
6
Pri rieke raz Baghíra ticho povedal: „Maugli, jedného dňa sa vrátiš k ľuďom.“ — „Nikdy!“ zasmial sa Maugli. „Džungľa je môj domov.“ Ale Baghíra vedel: Šér Chán bol každým dňom bližšie a v očiach mladých vlkov horelo čosi nepokojné.
7
Akela zostarol a jeho skok už nebol istý. Šér Chán šepkal mladým vlkom: „Prečo vás vedie ľudské mláďa? Dajte ho mne!“ Niektorí vlci začali na Maugliho pozerať krivo. „Je čas, aby si sa pripravil,“ povedal Baghíra.
8
„Choď do dediny k ľuďom,“ prikázal mu Baghíra, „a prines Červený kvet. Ohňa sa bojí každý v džungli — aj Šér Chán.“ Maugli bežal nocou až k dedine. Cez okno videl, ako v hlinenom hrnci tancuje červeno-zlatý kvet: oheň.
9
Keď všetci zaspali, Maugli potichu vzal hrniec so žeravými uhlíkmi a stále doň prikladal suché vetvičky, aby Červený kvet nevyhasol. Celý deň ho strážil ako najväčší poklad. „Teraz sa už nebojím nikoho,“ povedal si.
10
Na Poradnej skale Šér Chán zareval: „Mláďa je moje!“ Vtedy Maugli vstal s horiacim konárom v ruke. Iskry lietali k nebu. „Choď!“ povedal pevným hlasom. „A už sa nikdy nevracaj!“ Šér Chán sa pritisol k zemi a ušiel do tmy.
11
V tú noc Maugli po prvý raz v živote plakal. „Čo mi to steká po lícach?“ — „Slzy,“ povedal Baghíra. „Je čas, aby si šiel na chvíľu k ľuďom, Maugli. Ale džungľa na teba nezabudne.“ Maugli objal každého z priateľov a vydal sa po chodníku k dedine.
12
V dedine sa Maugli naučil nosiť šaty a pásť byvoly. No jedného dňa sa Šér Chán vrátil! Maugli so sivým vlčím bratom zahnal veľké stádo byvolov do úzkej rokliny — hrmelo to, akoby sa rútila hora. Šér Chán nemal kam ujsť. To bol jeho koniec.
13
Maugli sa vrátil do džungle, kde ho čakali Balú, Baghíra a vlčí bratia. Odvtedy žil medzi oboma svetmi: cez deň poznal cesty ľudí, v noci piesne džungle. A keď zavolal z vysokej skaly, odpovedala mu celá džungľa: „Vitaj doma, Maugli!“
14Koniec
