
Rozprávka · Klasické rozprávky
Janko a Marienka
Stará rozprávka o medovníkovom domčeku
Aj v jazyku: Janko in Metka (slovinčina) · Hansel and Gretel (angličtina)

Na kraji veľkého lesa žili Janko a Marienka s otcom drevorubačom. Jedného rána vzali košíky a šli do lesa na čučoriedky.
1
Aby nezablúdili, Janko po cestičke sypal omrvinky chleba. „Po omrvinkách nájdeme cestu domov,“ povedal Marienke.
2
Vtáčiky však omrvinky do poslednej pozobali. Keď sa zvečerilo, Janko a Marienka boli stratení. Stúlili sa pod veľkým smrekom a zaspali. Lesné zvieratká nad nimi tichučko bdeli.
3
Ráno ich zobudil snehobiely vtáčik. Letel pred nimi z vetvy na vetvu — a naraz uprostred lúčiny zbadali domček. A nie obyčajný: bol z medovníkov, strecha z cukru a okná z lízaniek!
4
„Len kúsok,“ povedal Janko a odlomil rožok strechy. „Len okienko,“ povedala Marienka a olízla sklo. A vtom sa z domčeka ozvalo: „Kto mi chrúme domček?“
5
Na prahu stála malá okrúhla starenka v krivom klobúku. „Hladné detičky! Poďte dnu, poďte,“ vravela sladko a napiekla im palačinky. Bola to však maškrtná čarodejnica, ktorá deti už nikdy nepustila domov.
6
Ráno čarodejnica ukázala svoju pravú tvár. „Ty budeš nosiť drevo!“ rozkázala Jankovi. „A ty zametať!“ rozkázala Marienke. „Zostanete u mňa navždy a budete piecť medovníky!“
7
Marienka však mala plán. Keď sa čarodejnica hlboko naklonila do veľkej skrine, aby prepočítala vrecia cukru, Marienka pribuchla dvere a otočila kľúč. „Pustíme ťa, keď sľúbiš, že už nikdy nezamkneš deti!“
8
Potom si napchali kapsy medovníkmi pre otca a vybehli z domčeka. Biely vtáčik zase letel pred nimi a ukazoval im cestu lesom.
9
Pri širokej rieke nebol ani most, ani lávka. „Naskočte mi na chrbát,“ povedala veľká biela kačica. Najprv preniesla Janka, potom Marienku — a ešte zamávala krídlami na rozlúčku.
10
Na kraji lesa ich čakal otec. Hľadal ich celý deň a celú noc. Zovrel ich do náručia a dlho, dlho nepustil.
11
Doma si rozdelili medovníky a Janko s Marienkou rozprávali o cukrovom domčeku, o bielom vtáčikovi a o veľkej kačici. Otec len krútil hlavou a ešte raz ich objal.
12
A čarodejnica? Zámok na skrini bol zakliaty: otvoril sa až vtedy, keď naozaj sľúbila, že bude dobrá. Odvtedy pečie medovníky pre všetky deti, čo zablúdia v lese — a každé odprevadí domov.
13
Janko a Marienka už nikdy nezablúdili. Les poznali ako svoju dlaň — a vždy, keď šli na čučoriedky, priniesli domov plné košíky a k tomu ešte nejakú príhodu.
14Koniec