Knjigice
Rozprávka · Klasické rozprávky
Aladin a čarovná lampa
Rozprávka o chudobnom chlapcovi, čarovnej lampe a mocnom duchovi
Aj v jazyku: Aladin in čudežna svetilka (slovinčina) · Aladdin and the Wonderful Lamp (angličtina)
V ďalekom meste uprostred východnej krajiny žil chlapec menom Aladin. Jeho otec krajčír zomrel, keď bol Aladin ešte malý, a s mamou žili veľmi chudobne. Aladin celé dni behal po úzkych uličkách a trhoch, mama priadla bavlnu, aby mali aspoň na skromnú večeru. No Aladin mal bystré oči a dobré srdce.
1
Jedného dňa pristúpil k Aladinovi na trhu neznámy muž s dlhou sivou bradou. »Aladin! Ja som brat tvojho otca, tvoj strýko,« povedal sladko. »Urobím z teba boháča.« No nebol to nijaký strýko — bol to prefíkaný čarodejník z ďalekej krajiny, ktorý Aladina potreboval pre svoj tajný plán. Mama sa potešila a Aladin tiež: strýka ešte nikdy nemal.
2
Čarodejník odviedol Aladina ďaleko z mesta, medzi holé kopce. Tam zamrmlal čudné slová, hodil do ohňa voňavý prášok — a zem sa s dunením otvorila. Pod kamennou platňou viedli schody do tmy. »Zíď dole,« povedal čarodejník. »Celkom na dne horí stará olejová lampa. Prines mi ju! A vezmi si tento prsteň — bude ťa chrániť.«
3
Aladin schádzal po schodoch a zastal od údivu. Pod zemou žiarili siene plné zlata a záhrady, v ktorých na stromoch namiesto ovocia viseli drahokamy: rubíny, smaragdy a zafíry. Aladin si ich napchal za pás i do vreciek a celkom na konci našiel na kamennej polici starú mosadznú lampu a vzal ju.
4
»Podaj mi lampu! Najprv lampu!« netrpezlivo kričal zhora čarodejník. »Najprv mi pomôž von,« odvetil Aladin, lebo ho drahokamy priveľmi ťažili. Vtedy sa čarodejník strašne rozhneval, vyriekol zaklínadlo — a kamenná platňa sa s tupým úderom zavrela. Aladin ostal sám, hlboko pod zemou, v úplnej tme.
5
Tri dni sedel Aladin v tme. Keď si od zúfalstva mädlil ruky, pošúchal aj čarodejníkov prsteň — a pred ním zažiaril malý duch zo striebornej hmly. »Som tvoj služobník, pane. Čo si želáš?« — »Odnes ma domov!« zvolal Aladin. V okamihu sedel uprostred domácej izby a mama ho objímala a plakala od radosti.
6
Mama chcela starú lampu vyčistiť, aby ju predala. No len čo ju pošúchala handričkou, vzniesol sa z nej v oblaku dymu mocný duch, zlatý a sivý ako dym, s očami ako žeravé uhlíky. »Pán lampy, rozkazuj!« zahrmel. »Sme hladní,« povedal Aladin. A na stole sa zjavili strieborné misy plné najlepších jedál.
7
Odvtedy už nikdy nemuseli hladovať. Aladin vyrástol na statočného mládenca. Jedného dňa uvidel sultánovu dcéru, princeznú Badrulbuduru, a srdce mu poskočilo. »Mama, popros sultána, nech mi ju dá za ženu.« Mama odniesla sultánovi dar: misu drahokamov z podzemnej záhrady. Sultán užasol — také ešte nikto nevidel.
8
Aladin pošúchal lampu. »Postav mi palác hodný princeznej!« A hľa: do rána stál oproti sultánovmu dvoru palác z bieleho mramoru, s oknami z drahokamov a záhradami plnými fontán. Sultán od údivu zatlieskal. Princezná a Aladin sa zosobášili — a od prvého dňa sa úprimne ľúbili.
9
No ďaleko odtiaľ sa čarodejník dozvedel, že Aladin žije a je šťastný. Celý zelený od zlosti prišiel do mesta preoblečený za starého predavača. »Nové lampy za staré!« volal pod oknami paláca. Princezná sa zasmiala a za ligotavú novú lampu mu dala tú starú z police. Nevedela, aká moc sa v nej skrýva.
10
Čarodejník pošúchal lampu a rozkázal duchovi: »Odnes palác — aj s princeznou — do mojej ďalekej krajiny!« Keď sa Aladin vrátil, bolo tam len prázdne pole. Sultán bol smutný a nahnevaný. No Aladin si spomenul na prsteň a pošúchal ho. »Palác premiestniť nedokážem,« povedal malý duch, »ale môžem ťa k nemu zaniesť.«
11
Aladin sa cez okno prikradol k princeznej. Spolu vymysleli plán: princezná nasypala čarodejníkovi do čaše uspávací prášok. Keď sa čarodejník napil a tvrdo zaspal, Aladin mu spoza opaska vzal čarovnú lampu. To bol čarodejníkov koniec — už nikdy sa neprebudil. »Duch lampy,« povedal Aladin, »zanes nás domov!«
12
Ešte v tú noc postavil duch z lampy palác — aj s princeznou a Aladinom — späť na jeho miesto. Sultán ich od radosti oboch objal. Keď Aladin po rokoch zasadol na trón, vládol múdro a štedro: nikdy nezabudol, aké je to byť chudobný, a nikto v meste nešiel spať hladný. A lampu si starostlivo odložil — pre každý prípad.
13Koniec
