Knjigice
Rozprávka · Klasické rozprávky
Snehulienka
Stará rozprávka o siedmich trpaslíkoch
Aj v jazyku: Sneguljčica (slovinčina) · Snow White (angličtina)
Kráľovnej sa raz narodila dcérka. Mala pleť bielu ako sneh, líčka červené ako jabĺčko a vlásky čierne ako eben. Dali jej meno Snehulienka.
1
Na zámku žila aj pyšná kráľovná s čarovným zrkadlom. Každý deň sa pýtala: „Zrkadlo, zrkadielko, kto je najkrajší na svete?“ A zrkadlo vždy odvetilo: „Ty, kráľovná.“
2
Lenže Snehulienka rástla a bola čoraz krajšia. Raz zrkadlo povedalo: „Si krásna, kráľovná — no Snehulienka je tisíckrát krajšia.“ Kráľovná od zlosti celá zzelenela.
3
„Odveď ju hlboko do lesa!“ prikázala poľovníkovi. Ten mal však dobré srdce. „Utekaj, Snehulienka,“ zašepkal, „a domov sa nevracaj.“ Bežala pomedzi stromy a lesné zvieratká jej ukazovali cestu.
4
Hlboko v lese našla domček. Vnútri stál stolík so siedmimi tanierikmi a pri stene sedem postieľok. Snehulienka ochutnala z každého tanierika a potom celá ospalá zaspala rovno cez tri postieľky.
5
Večer prišli domov gazdovia — sedem trpaslíkov. „Kto sedel na mojej stoličke? Kto jedol z môjho tanierika?“ čudovali sa. Potom zbadali spiacu Snehulienku a od úžasu stíchli.
6
Snehulienka im všetko porozprávala. „Zostaň u nás!“ povedali trpaslíci. Domček ešte nikdy nebol taký veselý. „Ale pozor,“ varovali ju, „nikomu neotváraj dvere!“
7
Zrkadlo prezradilo kráľovnej, že Snehulienka žije u trpaslíkov za siedmimi horami. Kráľovná sa prezliekla za starú predavačku, vzala košík najkrajších jabĺk a vybrala sa do lesa.
8
„Jabĺčka, sladké jabĺčka!“ volala pred domčekom. Snehulienka vyzrela z okna. „Len jedno ochutnaj,“ vravela predavačka. Snehulienka si odhryzla — a v tej chvíli zaspala.
9
Trpaslíci ju po návrate nevedeli zobudiť. Ustlali jej postieľku zo skla a kvetov na čistinke a bdeli pri nej deň čo deň. Aj lesné zvieratká prichádzali a ticho pri nej stáli.
10
Okolo šiel na koni princ. Keď uvidel spiacu Snehulienku, zastal. „Nech ju aspoň pozdravím,“ poprosil. Vzal ju za ruku a jemne pobozkal na čelo. A hľa — kúsok jabĺčka jej vykĺzol z úst.
11
Snehulienka otvorila oči a usmiala sa. Trpaslíci od radosti hádzali čiapky do vzduchu a tancovali okolo čistinky, až sa les triasol od smiechu.
12
Pyšná kráľovná sa spýtala zrkadla naposledy. „Snehulienka je najkrajšia,“ povedalo. Od zlosti si zbalila zrkadlo a odsťahovala sa ďaleko, ďaleko preč. A vôbec nikomu nechýbala.
13
Čoskoro bola svadba. Snehulienka s princom tancovali na čistinke pred domčekom a sedem trpaslíkov hralo na píšťalkách a bubienkoch. A žili šťastne až do konca svojich dní.
14Koniec
