Knjigice
Rozprávka · Klasické rozprávky
Alica v krajine zázrakov
Príbeh o dievčatku, ktoré sa rozbehlo za bielym zajacom
Aj v jazyku: Alica v čudežni deželi (slovinčina) · Alice's Adventures in Wonderland (angličtina)
Bolo ospalé letné popoludnie. Alica sedela na brehu rieky vedľa staršej sestry, ktorá čítala hrubú knihu — bez jediného obrázka. „Načo je komu kniha bez obrázkov?“ pomyslela si Alica a zívla. Tráva sladko voňala, včely bzučali a viečka jej boli čoraz ťažšie. Rieka popri nich ospalo žblnkotala.
1
Zrazu popri nej prebehol biely zajac s ružovými očami. To by ešte nebolo nič zvláštne — ale tento zajac mal na sebe vestu a z vrecka vytiahol ozajstné hodinky! „Meškám, meškám!“ volal a ponáhľal sa ďalej. Alica vyskočila na nohy. Zajaca s hodinkami veru ešte nikdy nevidela! A už bežala za ním cez lúku.
2
Zajac šmykol do zajačej nory pod kríkom a Alica rovno za ním. Nora sa však odrazu zvrtla nadol — a Alica padala, padala a padala. Popri nej plávali police s pohármi, mapami a prázdnym pohárom od marmelády. „Aké hlboké to ešte bude?“ čudovala sa. Potom — žuch! — celkom mäkko pristála na kope suchého lístia.
3
Ocitla sa v dlhej sieni plnej dverí. No všetky boli zamknuté! Na sklenom stolíku ležal drobný zlatý kľúčik. Odomkol iba celkom malé dvierka za závesom — a cez ne Alica uvidela najkrajšiu záhradu na svete, plnú ruží a fontán. Lenže dvierka boli primalé. Nezmestila sa cez ne ani jej hlava!
4
Na stolíku sa odrazu objavila fľaštička s lístkom: VYPI MA. Alica opatrne ochutnala — mmm, ako čerešňová torta a ananás! A hľa: bola menšia a menšia, kým nebola maličká ako myška. „Teraz prejdem cez dvierka!“ potešila sa. Ale beda — zlatý kľúčik ostal vysoko hore na sklenom stolíku.
5
Pod stolom stála škatuľka s koláčikom, na ktorom bolo hrozienkami napísané: ZJEDZ MA. Alica si odhryzla — a šup! Rástla a rástla, kým sa hlavou nedotkla stropu. „Zbohom, nohy moje,“ povedala svojim ďalekým topánkam tam dolu. „Kto vám teraz natiahne pančuchy?“ Všetko bolo také smiešne a také čudné.
6
Obrovská Alica sa rozplakala a veľké slzy pršali, kým uprostred siene nevzniklo ozajstné jazierko. Keď sa zasa zmenšila — čľup! — spadla rovno doň. Po jazere vlastných sĺz k nej priplávala malá myška a spolu doplávali k brehu. „Prepáčte,“ povedala Alica. „Nevedela som, že sa dá naplakať celé jazero.“
7
V lese obrovských húb sedela na najvyššej hube modrá húsenica a z dlhej tenkej fajky fúkala dymové krúžky. „Kto si ty?“ spýtala sa pomaly. „Dnes to už sama neviem,“ priznala Alica. „Celý deň sa zväčšujem a zmenšujem!“ Húsenica fúkla ešte jeden krúžok a múdro povedala: „Jedna strana huby ťa zväčší, druhá zmenší.“ A naozaj to pomohlo.
8
Na konári sedel bacuľatý pásikavý kocúr a škeril sa od ucha k uchu. „Prosím, kadiaľ mám ísť?“ spýtala sa ho Alica. „Kadiaľkoľvek — len choď dosť dlho,“ odvetil kocúr. Potom začal pomaly miznúť: najprv chvost, potom labky, napokon celý kocúr. Ostal iba jeho široký úsmev, ktorý sa vznášal medzi lístím.
9
Pod stromom stál dlhý stôl prestretý na čajový večierok. Sedeli za ním Šialený Klobučník, Marcový Zajac a plch, ktorý driemal rovno v čajníku. „Niet miesta!“ kričali Klobučník so Zajacom, hoci miesta bolo neúrekom. Alicu častovali hádankami bez odpovedí a čajom bez šálky. Bol to najbláznivejší čajový večierok na svete.
10
V záhrade hrala Srdcová Kráľovná kroket. Ale aký kroket! Namiesto palíc mali plameniaky a namiesto lôpt zvinutých ježkov, ktorí sa odkotúľali, kam sa im zachcelo. Alicin plameniak sa krútil a pozeral jej rovno do tváre a ježko jej ušiel pod krík. Nikto netrafil vôbec nič — no kráľovná aj tak kričala, že vyhráva.
11
„Kto zjedol kráľovnej tortičky?“ hrmelo na súde z kariet. Kráľovná ukázala rovno na Alicu a skríkla: „Hlavu jej zoťať!“ Ale Alica práve vtedy vyrástla naspäť do svojej pravej veľkosti. Vstala, vystrela sa a nahlas, celkom nahlas povedala: „Vôbec sa vás nebojím. Veď ste len kopa kariet!“
12
A veru — v tej chvíli sa celé kráľovnino vojsko zdvihlo do vzduchu ako obyčajná kopa hracích kariet. Karty poletovali a krúžili okolo Alice ako suché lístie vo vetre. Bolo ich čoraz viac, ľahkých ako pierka. Zamávala rukami, aby ich odohnala — a zrazu pocítila, ako ju ktosi celkom nežne hladí po líci.
13
„Zobuď sa, Alica,“ povedala sestra a odhrnula jej z líca suchý list, ktorý priletel zo stromu. Alica otvorila oči: zasa bola na brehu rieky. „Aký čudný sen sa mi sníval!“ povedala a sestre vyrozprávala všetko — o zajacovi s hodinkami, o kocúrovi bez chvosta aj o kráľovnej z kariet. No celkom potichu sa ešte vždy pýtala: bol to naozaj iba sen?
14Koniec
