
Rozprávka · Slovinské povesti
Kráľ Matiaš
Rozprávka o kráľovi, ktorý spí pod horou Peca
Aj v jazyku: Kralj Matjaž (slovinčina) · King Matjaž (angličtina)

Kedysi dávno vládol krajine dobrý kráľ Matiaš. Staral sa, aby mal každý dosť chleba a nikto nebol sám. Ľudia spievali: „Za Matiáša bolo celé pole zlaté!“
1
Prišli však ťažké časy. Zo všetkých strán sa privalili tmavé mraky a kráľ so svojím vojskom sa musel utiahnuť vysoko pod horu Peca.
2
Vtedy sa stal zázrak. Hora sa otvorila ako veľká kamenná brána a pozvala kráľa aj jeho vojakov do teplého, bezpečného domova pod zemou.
3
Vo veľkej sieni si kráľ Matiaš sadol za kamenný stôl a zaspal. Okolo neho zaspali všetci vojaci. A kráľova biela brada pomaly rástla — obtočila sa okolo stola raz, dva, tri razy…
4
Prešlo sto rokov a ešte sto. Raz v lete pásol pastierik Tinko ovečky na Peci. Jedna ovečka zablúdila medzi skaly — a Tinko za ňou našiel tajomný vchod do hory.
5
Tinko vošiel do hory. Vo veľkej sieni žiarilo zlaté svetlo. Všade spali vojaci a za kamenným stolom spal kráľ s dlhou bielou bradou. Vtom kráľ otvoril jedno oko.
6
„Povedz mi, pastierik,“ ozval sa kráľ teplým hlasom, „nosia lastovičky ešte jar a kvitnú ešte lipy?“ „Nosia a kvitnú, kráľ Matiaš, každý rok!“ odvážne odvetil Tinko.
7
Kráľ sa usmial. „Tak je svet ešte dobrý. Keď sa mi brada deväťkrát obtočí okolo stola, zobudíme sa a prídu najkrajšie časy.“ A do Tinkovej dlane vložil zlatý dukát.
8
Hora sa za Tinkom ticho zavrela. Domov pribehol so zlatým dukátom a s príbehom, na ktorý nikto nikdy nezabudol. „Kráľ Matiaš spí a čaká,“ hovoril, „a raz sa zobudí!“
9
A keď dnes ideš popri hore Peci, kráčaj ticho. Hlboko pod skalami spí dobrý kráľ Matiaš so svojím vojskom. Brada mu rastie — a keď sa deväťkrát obtočí okolo stola, prídu zlaté časy.
10Koniec