Knjigice
Rozprávka · Klasické rozprávky
Janko a fazuľová stonka
Anglická rozprávka o čarovnej fazuli a obrovi nad oblakmi
Aj v jazyku: Jakec in fižolovo steblo (slovinčina) · Jack and the Beanstalk (angličtina)
Kde bolo, tam bolo, v malom domčeku na kraji dediny žil Janko so svojou mamou. Boli takí chudobní, že v komore nemali ani kôrku chleba. Ostala im už len kravička Belka. »Janko,« vzdychla si mama jedného rána, »odveď Belku na jarmok a predaj ju, inak budeme hladovať.« Janko vzal povraz a smutne viedol Belku po prašnej ceste.
1
Cestou Janko stretol čudného starčeka so sivou bradou. »Kdeže ideš s takou peknou kravou?« spýtal sa starček. »Na jarmok, predať ju,« povedal Janko. Starček otvoril dlaň: ležalo na nej päť strakatých fazúľ. »Sú čarovné,« žmurkol. »Za noc vyrastú až do neba.« A Janko dal Belku za päť čarovných fazúľ a natešený bežal domov.
2
»Fazule? Päť fazúľ za našu Belku?!« Mama sa od hnevu a žiaľu rozplakala a hodila fazule von oknom do záhrady. »Do postele, Janko! Dnes večera nebude.« Janko ležal v tme a počúval, ako mu škŕka v bruchu. Vonku v záhrade sa však medzitým, celkom potichu, začalo čosi hýbať a rásť.
3
Ráno bola Jankova izba čudne zelená. Pred oknom stála fazuľová stonka hrubá ako dub a vinula sa popri streche, popri oblakoch, až do samého neba. »To si musím pozrieť zblízka!« povedal Janko, chytil sa stonky a začal šplhať. Šplhal a šplhal, kým nebola celá dedina hlboko pod ním maličká ako hračka.
4
Na vrchole stonky sa rozprestierala krajina nad oblakmi a uprostred nej stál obrovský hrad. Janko zaklopal na bránu vysokú ako zvonica. Otvorila mu obryňa, obrova žena. »Utekaj, chlapček!« zašepkala. »Môj muž má najradšej práve takých malých chlapcov na večeru!« Ale Janko bol príliš hladný — a dobrá obryňa mu dala chlieb a krčah mlieka.
5
Vtom po chodbe zadunel krok: bum, bum, BUM! »Fi-fa-fo-fu — človečinu cítim tu!« zahrmel obor. Obryňa rýchlo skryla Janka do pece. »Čože ti je, to sa ti len kapusta pripálila,« povedala mužovi. Obor sa navečeral, potom rátal zlatky, kôpku za kôpkou, kým nezaspal a nezachrápal tak, že sa celý stôl rozštrngal.
6
Janko sa vyšuchol z pece, schmatol vrece zlatiek a spustil sa po stonke domov. »Mama, pozri, sme bohatí!« Kúpili si chlieb, syr a teplú prikrývku na zimu. Nejaký čas im nič nechýbalo. No jedného dňa minuli poslednú zlatku — a Janko opäť vyšiel do záhrady, kde čakala fazuľová stonka.
7
Znova vyšplhal až do neba a dobrá obryňa ho znova skryla. »Fi-fa-fo-fu — človečinu cítim tu!« ňuchal obor, ale žena mu povedala: »Sníva sa ti, muž môj.« Po večeri obor postavil na stôl bielu sliepočku a rozkázal: »Znes!« Sliepočka zniesla vajce z rýdzeho zlata. Obor sa spokojne smial, kým nezaspal.
8
Janko potichu vzal sliepočku pod pazuchu a bežal z hradu. Stonka sa hojdala, vietor mu hvízdal okolo uší, ale šťastne pristál uprostred záhrady. »Znes!« povedal doma a sliepočka zniesla zlaté vajce, potom ešte jedno a ešte jedno. Mama od samej radosti tancovala po kuchyni a Janko sa smial na celé hrdlo.
9
No Janka to tretí raz ťahalo nad oblaky. Tentoraz sa skryl do veľkého medeného kotla. Po večeri obor priniesol na stôl zlatú harfu a rozkázal: »Spievaj!« Harfa hrala sama od seba tak sladko, že obor čoskoro zadriemal. Janko ju schmatol — ale harfa zazvonila: »Pán môj, pán môj, zlodej!« A obor otvoril oči.
10
Janko utekal, čo mu nohy stačili, a obor za ním: bum, bum, BUM! Po bielej ceste, cez okraj oblakov a dolu stonkou. Harfu si pevne tisol k sebe. Stonka sa triasla a ohýbala pod obrovou váhou, lístie lietalo na všetky strany. »Mama!« kričal Janko už zďaleka. »Rýchlo mi prines sekeru!«
11
Janko zoskočil na zem, schmatol sekeru a rozohnal sa: raz, dva, tri! Fazuľová stonka zaškrípala, naklonila sa a s veľkým rachotom sa zrútila. Obor spadol z neba na ďaleké pole a to bol jeho koniec. V záhrade ostala len kôpka zelených listov a nad ňou zasa pokojné modré nebo.
12
Odvtedy už Janko s mamou nikdy neboli chudobní. Sliepočka im niesla zlaté vajcia, zlatá harfa večer spievala tie najkrajšie uspávanky a na lúke za domom sa zasa pásla kravička Belka — Janko ju kúpil naspäť. A ak niekedy večer pôjdeš okolo ich domčeka, možno ešte dnes začuješ harfu, ako si potichu spieva.
13Koniec
