Knjigice
Rozprávka · Klasické rozprávky
Čarodejník z krajiny Oz
Príbeh o Dorotke, ktorú víchor odniesol do čarovnej krajiny
Aj v jazyku: Čarovnik iz Oza (slovinčina) · The Wonderful Wizard of Oz (angličtina)
Uprostred šírej sivej prérie v Kansase stál malý domček. Bývalo v ňom dievčatko Dorotka s tetou Emou, strýkom Henrym a psíkom Totom. Jedného dňa sa zďaleka prihnal strašný krútiaci sa víchor. Teta zbehla do pivnice, no Dorotka naháňala Tota — a skôr než stihla za ňou, víchor zdvihol domček vysoko do neba, aj s Dorotkou a Totom.
1
Domček dopadol s riadnym buchotom — rovno na zlú čarodejnicu z Východu, a bolo po nej. Okolo stáli malí ľudkovia v modrom a veselo sa klaňali: „Oslobodila si nás!“ Dobrá čarodejnica zo Severu darovala Dorotke čarodejnicine strieborné črievičky. „Ak chceš domov, choď po žltej ceste do Smaragdového mesta. Tam býva veľký čarodejník z krajiny Oz.“
2
Dorotka si obula strieborné črievičky, vzala Tota do náručia a vykročila na cestu zo žltých tehál. Črievičky pri každom kroku tíško cinkali. Cesta sa vinula cez zelené polia, popri modrých domčekoch a rozkvitnutých záhradách, ďaleko-preďaleko. „Len smelo, Toto,“ povedala Dorotka. „Čarodejník z krajiny Oz nám určite pomôže nájsť cestu domov do Kansasu.“
3
Uprostred kukuričného poľa visel na kole strašiak s prívetivo namaľovanou tvárou. „Prosím, zlož ma,“ povedal. „Celý deň tu visím a v hlave mám iba slamu. Ako rád by som mal rozum!“ Dorotka mu pomohla z kola. „Poď so mnou k čarodejníkovi,“ povedala. „Možno ti dá rozum.“ A strašiak veselo cupkal popri nej.
4
V lese začuli tiché stonanie. Medzi stromami stál drevorubač celý z plechu — od dažďa zhrdzavel a nemohol sa ani pohnúť. Dorotka mu naolejovala kĺby a plechový drevorubač sa vďačne uklonil. „V hrudi nemám srdce,“ povedal. „Ako rád by som mal srdce, aby som mohol mať niekoho rád!“ „Poď s nami k čarodejníkovi,“ povedal strašiak.
5
Vtom z húštiny vyskočil veľký lev a zareval. No keď naňho Toto odvážne zabrechal, lev cúvol a ovesil hlavu. „Prepáčte,“ povedal. „Revem len preto, lebo sa všetkého bojím. Lev bez odvahy — čo to je?“ „Poď s nami,“ povedala Dorotka. „Čarodejník ti dá odvahu.“ A tak už po žltej ceste kráčali štyria priatelia a Toto.
6
Smaragdové mesto sa ligotalo ako tisíc zelených svetielok. Vo veľkej sieni zadunel mohutný hlas čarodejníka z krajiny Oz: „Viem, čo si želáte. No najprv splňte úlohu: premôžte zlú čarodejnicu zo Západu. Potom vám splním každé želanie.“ Priatelia sa na seba pozreli. Báli sa, ale Dorotka povedala: „Spolu to dokážeme.“
7
Zlá čarodejnica zo Západu mala len jedno oko, no videla ním ďalej ako ďalekohľad. Zbadala pútnikov a poslala na nich svoje vlky a vrany, ale priatelia sa ubránili. Vtedy zapískala na striebornú píšťalku a rozkázala, nech jej privedú dievčatko. Tak sa Dorotka s Totom ocitla v čarodejnicinom hrade — a čarodejnica stále poškuľovala po jej strieborných črievičkách.
8
Jedného dňa jej čarodejnica uchmatla jednu črievičku. „Vráť mi ju!“ zvolala Dorotka a od hnevu schmatla vedro vody a šplechla ho na čarodejnicu. „Jaj, čo si to urobila!“ skríkla čarodejnica — a začala sa topiť. Rozliala sa ako cukor v daždi, kým z nej neostala iba mokrá mláka. Dorotka zdvihla črievičku a oslobodila všetkých v hrade.
9
Vrátili sa do Smaragdového mesta. „Veľký Oz, splň svoj sľub!“ No vtom Toto prevrátil zástenu v kúte siene — a za ňou stál malý plešatý mužík s okuliarmi. „Ja som čarodejník,“ povedal ticho. „Nie som ani veľký, ani strašný. Som len obyčajný človek, ktorého sem kedysi zaniesol balón.“ Priatelia onemeli.
10
„No svoj sľub aj tak splním,“ povedal mužík a usmial sa. Strašiakovi nasypal do hlavy čerstvé myšlienky, plechovému drevorubačovi vložil do hrude hodvábne srdce a levovi nalial dúšok odvahy. A hľa: všetci traja žiarili od šťastia. Rozum, srdce aj odvahu mali v sebe celý čas — len im museli uveriť. „A ty, Dorotka, poletíš so mnou — balónom!“
11
Na námestí čakal veľký balón. No tesne pred odletom sa Toto rozbehol za mačkou a Dorotka za ním. Laná sa uvoľnili a balón sa vzniesol — bez nej. „Zbohom!“ volal mužík a zmizol za oblakmi. Dorotku pálili slzy. „Nič to,“ povedal strašiak. „Na juhu býva dobrá čarodejnica Glinda. Tá ti určite pomôže.“
12
Dlho putovali na juh, až do hradu dobrej čarodejnice Glindy. „Nič ľahšie,“ usmiala sa Glinda. „Strieborné črievičky ťa odnesú, kamkoľvek si zaželáš — už od prvého dňa. Trikrát udri pätou o pätu a povedz, kam chceš.“ Dorotka objala strašiaka, plechového drevorubača i leva. „Nikdy na vás nezabudnem,“ povedala a privinula si Tota.
13
Potom trikrát udrela pätou o pätu: „Domov! K tete Eme!“ Zakrútilo sa jej ako vo víchre — a už sedela uprostred známej sivej prérie v Kansase. Z domu jej bežala oproti teta Ema. „Dorotka moja!“ Objali sa a Toto veselo skákal okolo nich. A sivá farma sa Dorotke v tej chvíli zdala najkrajším miestom na šírom svete.
14Koniec
