Knjigice
Rozprávka · Príbehy o zvieratkách
Sova a mačička
Pieseň o loďke zelenej ako hrášok a o tanci v mesačnom svite
Aj v jazyku: Sova in mucka (slovinčina) · The Owl and the Pussy-cat (angličtina)
Sova a mačička sa jednej noci vydali na more v loďke zelenej ako mladý hrášok. Vzali si hrniec sladkého medu a pekný kôpček peňazí, starostlivo zabalený do päťlibrovej bankovky. Nad nimi žmurkalo tisíc hviezd, pod nimi more šumelo na pozdrav. „Ó, aká noc!“ vzdychla sova. „Na dlhú, predlhú cestu práve akurát.“
1
Sova pozrela na hviezdy nad sebou, vzala svoju malú gitaru a zabrnkala do teplej noci: „Prekrásna mačička moja, ó mačička moja ty, aká si krásna, krásna — nik na svete krajší nie je!“ More celkom stíchlo, aby lepšie počulo, hviezdy sa naklonili nižšie a mačička zavrela oči, aby si pieseň uchovala na všetky dni.
2
„Elegantný vtáčik môj,“ zapriadla mačička, „ako sladko, sladko spievaš ty! Vezmime sa, neotáľajme — pridlho už čakáme, nezdá sa ti? Len prstienka nemáme, prstienka zlatého niet.“ Sova zamyslene pokývala okrúhlou hlavou: „Tak plávajme ta, kde sa končí more. Niekde tam sa náš prstienok určite ligoce.“
3
A plavili sa rok a jeden deň — popri mesačných cestičkách, popri tichých ostrovoch, kde nebýva nik. Keď zafúkal vietor, sova pevne držala kormidlo; keď bolo more hladké ako zrkadlo, mačička drobnou labkou chytala hviezdy vo vode. A každučký večer sova ticho spievala: „Prekrásna mačička moja, ó mačička moja ty …“
4
Jedného rána sa zo striebornej hmly vynorila krajina, kde rastie bongový strom. Jeho listy sa ligotali ako mesačný svit, jeho konáre voňali medom a ďalekými piesňami. „Zem!“ zvýskla mačička a sova od radosti trikrát zakrúžila nad loďkou. Priviazali loďku o korene a vystúpili na mäkký, chladný piesok.
5
Ale pozrimeže! Pod bongovým stromom stálo prasiatko — okrúhle, ružové a dobrej vôle — a na konci jeho rypáčika sa ligotal drobný zlatý prstienok. „Dobrý večer, pán prasiatko,“ zdvorilo povedala sova. „Nepredali by ste nám svoj prstienok? Presne taký si želáme na svadbu.“ Prasiatko pomaly žmurklo a mačička zatajila dych.
6
Prasiatko premýšľalo presne tri švihnutia chvostíkom. „Za jeden jediný šiling je váš,“ povedalo slávnostne. Sova priniesla z loďky strieborný šiling, prasiatko sňalo prstienok z rypáčika a nežne ho vložilo mačičke do labky. „Ďakujeme, milé prasiatko!“ zvolali. „Zajtra bude svadba, akej ešte nebolo!“
7
Na kopci nad brehom býval moriak, vážny a slávnostný ako nedeľné ráno. Práve on ich na druhý večer zosobášil pod bongovým stromom, vo svite tisícich hviezd. „Berieš si, sova, túto mačičku?“ „Beriem!“ „Berieš si, mačička, túto sovu?“ „Beriem!“ Moriak roztvoril svoj veľký chvost ako vejár a celá krajina ticho, šťastne zašumela.
8
Potom mali hostinu, akú nepamätalo nijaké more: jedli mleté mäsko a plátky sladkej dule, a to lyžicou runcibalkou — lebo v taký slávny deň sa patrí len tá najslávnejšia lyžica. „Mňam,“ priadla mačička, „ešte nikdy nebola dula taká sladká.“ A med tiekol a hviezdy zažali všetky svoje lampášiky.
9
A potom — s krídlom v labke — tancovali na samom kraji piesku, kde sa vlny lúčia s morom. Tancovali pomaly a šťastne, celú dlhú noc, v striebornom svite mesiaca. A sova ešte raz, celkom ticho, zaspievala: „Prekrásna mačička moja, ó mačička moja ty — s tebou budem tancovať v mesačnom svite po všetky dni.“
10Koniec
