Knjigice
Rozprávka · Klasické rozprávky
Šípková Ruženka
Stará rozprávka o storočnom spánku
Aj v jazyku: Trnuljčica (slovinčina) · Sleeping Beauty (angličtina)
Kedysi dávno žili kráľ a kráľovná, ktorí si dlho-dlho priali dieťatko. Keď sa im konečne narodila dcérka, mali takú veľkú radosť, že kráľ usporiadal oslavu pre celú krajinu.
1
Na oslavu pozvali aj dobré víly. Jedna za druhou sa skláňali nad kolísku a dávali dievčatku dary: dobrotu, krásu a veselý smiech.
2
Jednu vílu však nepozvali. Urazená vtrhla do siene. „Keď princezná dovŕši pätnásť rokov,“ zvolala, „pichne sa o vreteno!“ A zmizla skôr, než ktokoľvek stihol žmurknúť.
3
„Neplačte,“ povedala najmladšia víla, čo ešte nedala svoj dar. „Princezná nezomrie — iba zaspí. Bude spať sto rokov a potom ju niekto zobudí.“ Kráľ dal pre istotu spáliť všetky vretená v krajine.
4
Princezná rástla a rástla. Bola dobrá a krásna a všetci ju mali radi. Na pätnáste narodeniny však ostala doma sama — a vybrala sa objavovať zámok, chodby a schody, kde ešte nikdy nebola.
5
Celkom navrchu starej veže našla malé dvierka. Za nimi sedela starenka a priadla. „Čo je to?“ spýtala sa princezná. „Vreteno. Chceš skúsiť?“ Len sa ho dotkla — pich! — a v tej chvíli zaspala.
6
A nezaspala iba ona. Zaspal celý zámok: kráľ i kráľovná pri stole, kuchár uprostred miešania, pes uprostred štekotu, aj oheň v peci si zdriemol. Všetko stíchlo a znehybnelo.
7
Okolo zámku vyrástol vysoký tŕnistý plot. Rástol a rástol, kým neprikryl múry aj veže. Roky plynuli, vtáky si v ňom uvili hniezda a medzi tŕním rozkvitli divé ruže.
8
Po krajine sa rozprávalo o spiacej princeznej za tŕním. Nejeden princ sa k nej pokúšal dostať, no tŕnie ho zadržalo a on sa vrátil domov.
9
Keď však uplynulo presne sto rokov, šiel okolo mladý princ. A hľa: tŕnie práve v ten deň rozkvitlo ako nikdy predtým a konáre sa mu samy uhli z cesty.
10
Prešiel spiacim zámkom, popri spiacom kuchárovi, popri spiacom psovi, popri kráľovi a kráľovnej, čo spali pri stole. Všade bolo ticho, ozývali sa len jeho kroky.
11
Celkom navrchu veže našiel malé dvierka. Na posteli spala princezná so zlatými vlasmi, tak pokojne a krásne, že zastal. Chytil ju za ruku a nežne pobozkal na čelo.
12
Šípková Ruženka otvorila oči a usmiala sa. A v tej chvíli sa prebudil celý zámok: oheň zapraskal, kuchár zamiešal, pes zaštekal a kráľ s kráľovnou sa od šťastia objali.
13
Čoskoro bola na zámku svadba, akú krajina ešte nevidela. Ruženka s princom tancovali až do rána, a ak sa nič nezmenilo, tancujú dodnes.
14Koniec
