Knjigice
Rozprávka · Klasické rozprávky
Baba Jaga
Ruská ľudová rozprávka o dievčatku, ktoré bolo dobré ku všetkému, čo stretlo
Aj v jazyku: Baba Jaga (slovinčina) · Baba Yaga (angličtina)
Dievčatko menom Vasilisa žilo s otcom a macochou. Vždy, keď bol otec na cestách, macocha bola zlá. Jedného rána jej povedala: „Choď k mojej sestre do lesa a požičaj si ihlu a niť.“ Vasilisa dobre vedela, že macochina sestra nie je obyčajná žena. Ale uviazala si šatku a vybrala sa na cestu.
1
Cestou sa zastavila u svojej vlastnej tety. „Dieťa moje,“ povedala teta, „macochina sestra je Baba Jaga. Neboj sa jej, len buď dobrá ku všetkému, čo stretneš.“ Do šatôčky jej zaviazala krčah oleja, kúsok mäsa, červenú stužku a bochníček chleba. „Čo dáš, to sa ti vráti,“ povedala a pobozkala ju na čelo.
2
Les bol čoraz tmavší. Uprostred čistinky stál plot z vyrezávaných drevených kolov a na každom kole horel malý lampáš. Za plotom čupela chalúpka na dvoch obrovských žltých kuracích nohách. Vasilisa sa zhlboka nadýchla a zašepkala: „Chalúpka, chalúpka, otoč sa ku mne.“ A chalúpka sa otočila.
3
V chalúpke sedela Baba Jaga: obrovská kostnatá starena s ohromným nosom a červenou šatkou. Keď sa usmiala, zaškrípali jej železné zuby. „Ihlu chceš? Dobre. Najprv mi utkaj plátno a do večera naplň kaďu vodou.“ Potom zavolala na svojich sluhov: „Strážte ju!“ — a odišla.
4
Vasilisa si sadla za krosná a rozplakala sa. Z tmy sa prikradol chudý sivý kocúr so zelenými očami. Dievčatko mu dalo svoj bochníček. Kocúr zapriadol: „Vezmi si tento hrebeň a túto plachtu a bež. Keď ťa bude naháňať, hoď za seba najprv hrebeň a potom plachtu. Ja budem hrkať krosnami, nech si myslí, že si tu.“
5
Vasilisa vykĺzla von. Biela breza švihla konármi rovno po nej — dievčatko jej rýchlo uviazalo okolo kmeňa červenú stužku a breza sa utíšila. Za rohom zavrčal chudý sivý pes. Hodila mu kúsok mäsa. Pes zavrtel chvostom. „Nikto nebol ku mne taký dobrý,“ povedal a pustil ju ďalej.
6
Ostala už len bránka v plote. Škrípala tak, že by ju počul celý les. Vasilisa vzala krčah a namazala pánty olejom. „Ďakujem,“ zaškrípala bránka celkom potichu a otvorila sa dokorán. Dievčatko sa rozbehlo pomedzi stromy, čo mu nohy stačili, a hrebeň s plachtou si pevne tislo k sebe.
7
Baba Jaga sa vrátila a našla prázdne krosná. „Prečo ste ju nezastavili?!“ zakričala. „Lebo si mi nikdy nedala ani kôrku,“ povedal kocúr. „Lebo si ma ani raz nepohladkala,“ zaštekal pes. Starena skočila do veľkej drevenej stupy, pohnala ju tĺčikom a rozbehla sa za dievčatkom.
8
Vasilisa počula, ako za ňou duní stupa. Hodila hrebeň cez plece — a tam, kam padol, vyrástol zo zeme hustý les. Kmene stáli tak tesne pri sebe, že cez ne neprešiel ani vietor. Baba Jaga hrýzla a lámala konár za konárom, kým sa neprebila. Ale dievčatko už bolo ďaleko.
9
Stupa opäť zadunela celkom blízko. Vasilisa hodila za seba plachtu — a rozliala sa široká rieka, pokojná a hlboká od brehu k brehu. Baba Jaga zastala na kraji vody a škrípala železnými zubami. Cez rieku sa nedostala. Otočila stupu a odletela späť do svojho lesa.
10
Doma Vasilisa všetko porozprávala otcovi: o ihle, o chalúpke na kuracích nohách aj o kocúrovi, ktorý ju zachránil. Otec dlho mlčal. Potom zložil macochine veci do uzlíka a podal jej ho do rúk. „Choď,“ povedal. „V tomto dome niet miesta pre zlobu.“ Macocha odišla ešte ten večer a nikdy sa nevrátila.
11
Odvtedy otec s dcérou žili v pokoji. Vasilisa zavesila na okno červenú stužku, takú, akú dala breze, aby nikdy nezabudla: kto je dobrý, nikdy nie je sám. A keď večer zaškrípali dvere, iba sa usmiala — veď vedela, že im stačí trochu oleja.
12Koniec
