Rozprávka · Klasické rozprávky

Vianočná koleda

Príbeh o lakomcovi, ktorému jediná vianočná noc rozohriala srdce

Autor: Charles Dickens13 stránasi 5 min čítania

Začať čítať ↓Čítať na celú obrazovku

Aj v jazyku: Božična pesem (slovinčina) · A Christmas Carol (angličtina)

Klasické rozprávky

Vianočná koleda, ilustrácia 1. strany — „Hlúposti!“ Tak vravel starý Ebenezer Scrooge o každom peknom dni v roku, a najviac o Štedrom večere. V jeho kancelárii bola taká zima, že atrament v kalamári takmer zamrzol. Vonku snežilo, ulicami sa niesli koledy, a on rátal peniaze a mrmlal: „Vianoce? Hlúposti! Iba strata času a peňazí.“
1

Vianočná koleda, ilustrácia 2. strany — Vo vedľajšej studenej komôrke si jeho pisár Bob Cratchit dýchal na skrehnuté prsty. V kachliach mal jediný kúsok uhlia. Vtom vošiel Scroogeov synovec Fred: „Veselé Vianoce, strýko! Poď k nám zajtra na obed!“ — „Hlúposti!“ zavrčal Scrooge. „Nechaj ma na pokoji.“ A Fred odišiel s úsmevom do snehu.
2

Vianočná koleda, ilustrácia 3. strany — Neskoro večer prišiel Scrooge domov. Keď siahol po kľučke, ťažké železné klopadlo na dverách sa premenilo na tvár — na tvár jeho mŕtveho spoločníka Jacoba Marleyho, ktorý bol už sedem rokov v hrobe. Scrooge žmurkol a klopadlo bolo zase iba klopadlom. „Hlúposti,“ povedal, ale hlas sa mu zachvel.
3

Vianočná koleda, ilustrácia 4. strany — Hore v izbe zarachotilo. Cez zatvorené dvere vošiel Marley, celý priezračný, ovinutý dlhými reťazami z pokladníc a kľúčov. „Tieto reťaze som koval celý život, článok po článku,“ zastonal. „Tvoja je ešte dlhšia, Ebenezer. Dnes v noci ťa navštívia traja duchovia. Počúvaj ich!“ A zmizol oknom.
4

Vianočná koleda, ilustrácia 5. strany — Hodiny odbili jednu. Pri posteli stál jemný duch so svetielkom nad hlavou, jasný ako svieca. „Som duch minulých Vianoc. Poď so mnou.“ A už stáli v prázdnej školskej izbe, kde celkom sám sedel malý chlapec s knihou v lone. Všetci ostatní odišli domov k rodinám, a on zostal. „Veď to som ja,“ zašepkal Scrooge. „Úbohý chlapček.“
5

Vianočná koleda, ilustrácia 6. strany — Potom uvideli starý sklad plný svetiel a hudby. Dobrý majster Fezziwig zatlieskal: „Odpracte stoly! Dnes tancujeme!“ Hudec spustil a mladý Scrooge sa krútil a smial, až mu došiel dych. „Tak málo mu stačilo, aby nás všetkých urobil šťastnými,“ povedal Scrooge ticho. „Prečo som na to zabudol?“
6

Vianočná koleda, ilustrácia 7. strany — Hodiny znova odbili. Vo vedľajšej izbe sedel obor v zelenom plášti s vencom z cezmíny na hlave, na tróne z pečienok, ovocia a koláčov. Izba žiarila ako leto. „Som duch tohtoročných Vianoc,“ zasmial sa. „Dotkni sa môjho plášťa!“ A už sa niesli vysoko nad zasneženými strechami mesta, kde svietilo každé jedno okno.
7

Vianočná koleda, ilustrácia 8. strany — V malom dome Cratchitovcov voňala hus a varené ovocie. Všetkých šesť detí spievalo a najmenší, Malý Tim, stál pri stole s malou barličkou. Zdvihol pohár a povedal: „Boh nás všetkých požehnaj, každého jedného!“ Scroogeovi čosi teplé stislo srdce. „Duch, povedz mi — bude to dieťa žiť?“ spýtal sa. Duch mlčal.
8

Vianočná koleda, ilustrácia 9. strany — Posledný duch nepovedal nič. Bol vysoký a tichý, celý v tmavom plášti s kapucňou, a iba ukázal rukou. Ukázal na opustený hrob pod snehom, na ktorý nikto nepoložil ani jedinú vetvičku. Scrooge kľakol do snehu. „Duch, povedz mi — dá sa to ešte zmeniť? Prosím. Budem iný. Sľubujem!“
9

Vianočná koleda, ilustrácia 10. strany — A vtom sa zobudil — vo svojej posteli, vo svojej izbe, živý! Zvony zvonili zo všetkých veží a slnko svietilo na čerstvý sneh. Scrooge dokorán otvoril okno a zavolal na chlapca na ulici: „Aký je dnes deň?“ — „Vianoce, pane!“ — „Vianoce! Nezmeškal som ich!“ A smial sa, až mu tiekli slzy po lícach.
10

Vianočná koleda, ilustrácia 11. strany — „Chlapče, poznáš mäsiarstvo na rohu? Visí tam vo výklade obrovský moriak, väčší ako ty. Kúp ho a daj ho odviezť na túto adresu — a rýchlo!“ Chlapec vyrazil ako vietor, akoby mu bol v pätách celý svet. Moriak bol taký veľký, že ho na voz sotva naložili. Cratchitovci sa nikdy nedozvedeli, kto im ho poslal.
11

Vianočná koleda, ilustrácia 12. strany — Potom si Scrooge obliekol najkrajší kabát a vyšiel na ulicu. Každému zaželal veselé Vianoce, deti pohladil po hlave, žobrákom vtláčal peniaze do dlaní. Ľudia ho takmer nespoznávali. Popoludní zaklopal na synovcove dvere. „Fred, prišiel som na obed — ak ma ešte chceš.“ Takú radosť ten dom ešte nezažil.
12

Vianočná koleda, ilustrácia 13. strany — Na druhé ráno prišiel Bob Cratchit do kancelárie o devätnásť minút neskôr. „Bob,“ zavrčal Scrooge — a usmial sa. „Zvýšim ti plat a pomôžem tvojej rodine!“ A priložil do kachieľ celé ďalšie vedro uhlia. Malému Timovi, ktorý neumrel, bol odvtedy ako druhý otec. A nikdy viac nepovedal: „Hlúposti!“
13

Koniec

Páčil sa vám príbeh? Vytvorte si vlastný — s vlastným hrdinom.

V aplikácii sa stránky obracajú prstom a detský zámok postráži pokojné čítanie.

Vytvorte si vlastnú knihu →Čítať na celú obrazovku

Podobné knihy

Zobraziť všetko →