Knjigice
Rozprávka · Klasické rozprávky
Robin Hood
Príbeh o veselom zbojníkovi zo Sherwoodského lesa
Aj v jazyku: Robin Hood (slovinčina) · Robin Hood (angličtina)
V Sherwoodskom lese žil Robin Hood, najlepší lukostrelec v celom Anglicku. Nosil zelenú tuniku a čiapku s hnedým perom a pod veľkým dubom táboril so svojou veselou družinou. Bohatým, ktorí ľuďom brali posledný groš, vzali mešec — a chudobným ho ticho nechali predo dvermi. A les sa ozýval smiechom.
1
Jedného rána prišiel Robin k úzkemu klátu cez potok. Z druhej strany naň vystúpil obor, o hlavu vyšší než ktokoľvek iný. »Uhni sa, maličký!« — »Uhni sa sám!« Namiesto šípov chytili dlhé palice a začalo sa to: tresk, tresk, tresk! Palice praskali ako krupobitie na streche a vtáky vyplašene ušli z konárov.
2
Buch! Obrova palica zasiahla Robina a Robin sa ocitol v potoku. Vynoril sa celý mokrý, utrel si tvár — a rozosmial sa na celé hrdlo. »Vyhral si!« Obor mu podal ruku a vytiahol ho na breh. »Volám sa Malý John.« — »Malý?« smial sa Robin. Od toho dňa boli nerozluční.
3
Pri inom potoku stretol Robin okrúhleho mnícha, ktorý sedel na kameni a jedol koláč. »Prenes ma cez vodu, brat!« Mních si ho vzal na chrbát a uprostred vody ho — čľup! — pustil. »Teraz sme si kvit,« zaškeril sa brat Tuck. Robin vypľul vodu, otriasol sa ako pes a pozval ho do družiny.
4
V Nottinghame vyhlásil šerif preteky: kto strieľa najlepšie, dostane zlatý šíp. »Je to pasca,« povedal Malý John. »Šerif čaká práve teba.« Robin sa len usmial. Obliekol si zaplátaný žobrácky plášť, natrel si tvár popolom a krívajúc prešiel mestskou bránou. Nikto ho nespoznal.
5
Šíp za šípom letel do terča. Napokon najlepší šerifov strelec zasiahol úplný stred. Ľudia zajasali. Vtedy vykročil zaplátaný žobrák, napol luk — a jeho šíp rozštiepil prvý na dvoje. Šerif mu musel odovzdať zlatý šíp, hoci sa mu od zlosti triasla brada.
6
Raz šerif jazdil lesom. Zrazu mu v ceste stál Robin. »Dobrý večer, pane! Dnes ste náš hosť.« Zdvorilo, ale rozhodne ho odprevadili pod veľký dub. Horeli ohne, na ražni sa krútila pečienka a celá družina spievala. Šerif jedol — a jedol veľmi dobre.
7
Keď šerif napokon odsunul tanier, Robin sa hlboko poklonil. »U nás sa za večeru platí, pane.« A zo šerifovho mešca sa na plachtu vysypali jeho vlastné zlaté mince. »Toľko si vzal ľuďom,« povedal Robin, »teraz sa všetko vráti.« Šerif odjazdil bez groša — no s plným bruchom.
8
Po ceste prichádzal bohatý biskup s tromi vozmi a ťažkou truhlicou. Družina ho zdvorilo zastavila a truhlicu odniesla do lesa. Ešte v ten večer zaklopal Malý John na chalupu, kde tri deti zaspali hladné. Na stôl položil chlieb, syr a hrsť zlata. »Od niekoho, kto mal priveľa,« povedal a zmizol v tme.
9
Mariana pribehla do lesa. »Dievča nútia vydať sa za starého boháča a jej milý plače pred kostolom!« Robin zatrúbil na roh. Keď spoza stromov vystúpili muži v zelenom, boháč ušiel ako zajac a svadobčania za ním. Brat Tuck mladomanželov zosobášil rovno pod holým nebom a celá družina tancovala až do noci.
10
Jednu jeseň prišiel do lesa vysoký cudzinec v tmavom plášti s kapucňou. Robin ho pozval k stolu ako každého. Po večeri strieľali do terča a cudzinec minul. Keď Robin zasiahol stred, cudzinec sa zasmial tak nahlas, že sa stromy zatriasli: »Takého strelca v celej krajine niet!«
11
Cudzinec si zhodil kapucňu. Pod ňou sa zaligotala kráľovská zlatá reťaz. »Kráľ Richard!« Celá družina si kľakla. Kráľ ich však postavil na nohy. »Počul som, komu beriete a komu dávate,« povedal. »Odo dneška už nie ste psanci.« A šerifovi na druhé ráno neostalo nič iné, len sa hlboko pokloniť.
12
Robin Hood ostal tam, kam patril — v zelenom lese. Každý večer sa pod veľkým dubom zišli všetci: Malý John, brat Tuck, Mariana a celá veselá družina. Zaznel roh, oheň vyhadzoval iskry medzi konáre a ktosi začal spievať. Kto dnes prejde Sherwoodom, ešte ich počuje: les je stále plný ich smiechu.
13Koniec
