Knjigice
Rozprávka · Príbehy o zvieratkách
Rikki-tikki-tavi
Príbeh o odvážnom mungovi, ktorý ochránil záhradu
Aj v jazyku: Riki-tiki-tavi (slovinčina) · Rikki-Tikki-Tavi (angličtina)
Jedného leta veľká povodeň zaliala mungovu noru na kraji záhrady. Voda odniesla malého munga dolu jarkom, hádzala ním a krútila, kým neostal ležať na záhradnom chodníku — mokrý, zablatený a celkom bez síl. Tam ho našiel chlapec Teddy. »Mami, pozri!« zavolal. »Je to mungo. Je celý premočený a sotva dýcha. Vezmime ho dnu a osušme ho!«
1
V dome ho zavinuli do mäkkej handričky a zohriali pri ohni. Mungo kýchol, otvoril oči a už vyskočil Teddymu na plece. Všetko chcel oňuchať a všade strčiť svoj ružový ňufáčik, veď heslo všetkých mungov znie: »Bež a zisti!« Keď prebehol cez stôl, veselo zaštebotal: »Rikki-tikki-tikki-tavi!« A tak dostal meno — Rikki-tikki-tavi.
2
Ráno sa Rikki vybral preskúmať veľkú záhradu, plnú ruží, bambusu a pomarančovníkov. Z kríka sa ozýval smutný spev. Pri visiacom hniezde, zošitom z listov, sedel vtáčik krajčírik Darzí so svojou ženou. »Prečo plačete?« spýtal sa Rikki. »Záhrade vládnu kobry Nág a Nagaina,« zašepkal Darzí. »Všetci sa bojíme — nikde už nie je bezpečne.«
3
Vtom sa z trávy vztýčil Nág, veľká čierna kobra, a roztiahol kapucňu so znakom okuliarov na chrbte. »Ja som Nág. Boj sa ma!« zasyčal. No Rikki sa nebál, veď mungovia sa hadov neboja. Za jeho chrbtom sa tíško priplazila Nagaina — Darzí vykríkol a Rikki vyskočil vysoko do vzduchu. Kobry na seba pozreli: kým je v záhrade mungo, nič nepôjde po ich.
4
Večer sa popri stene šuchtal pižmový potkan Čučundra, ktorý sa nikdy neodváži prejsť stredom izby. »Rikki, dnes v noci sa chystá čosi zlé,« zašepkal. Rikki načúval a pri odtoku v kúpeľni začul kobry. »Keď v dome nebude ľudí,« syčala Nagaina, »bude celá záhrada zasa naša. Choď, Nág, a čakaj dnu.« Rikkimu prudko bilo srdiečko, no neváhal ani chvíľu.
5
V tmavej kúpeľni sa Nág ovinul okolo veľkého džbánu na vodu a čakal. Rikki sa tíško prikradol bližšie, skočil a pevne sa ho chytil. Ako sa len prehadzovali sem a tam! Hrmot zobudil dom a otec pribehol na pomoc. Keď sa rozvidnelo, bolo po všetkom — a veľkej kobry už nebolo. »Rikki nás zachránil,« povedal otec. »Náš malý hrdina.«
6
Darzí z plného hrdla ospevoval Rikkiho slávu. »Ešte nespievaj!« zastavil ho Rikki. »Nagaina je stále tu a v hriadke s melónmi skrýva vajcia. Vyliahnu sa z nich nové kobry!« Darzího žena bola múdra vtáčica: pred Nagainou sa tvárila, že má zlomené krídlo, a poskok za poskokom ju odlákala ďaleko od hriadky.
7
Rikki vkĺzol medzi melóny a v teplej zemi našiel kobrie vajcia s mäkkou bielou škrupinou. Jedno za druhým ich rozlomil, aby sa z nich nevyliahli mladé kobry. Už chcel rozbiť aj posledné, keď zo záhrady začul Darzího ženu: »Rikki, rýchlo! Nagaina išla na verandu — za Teddym!« Rikki schmatol posledné vajce a bežal k domu, čo mu nohy stačili.
8
Na verande sedela rodina pri raňajkách, nehybná ako kameň, lebo tesne pri Teddyho stoličke sa knísala Nagaina, pripravená na skok. Vtom pribehol Rikki s vajcom v papuľke. »Nagaina, otoč sa!« zavolal. »Mám tvoje posledné vajce. Všetky ostatné sú zničené.« Kobra sa obrátila k nemu a Teddyho otec bleskovo odtiahol chlapca do bezpečia.
9
»Vráť mi vajce, Rikki!« prosila Nagaina. No len čo ho schmatla, šibla z verandy a utekala k svojej nore pod tŕňovým kríkom. Rikki bežal tesne za ňou, rýchlo ako nikdy. Vedel čosi, na čo sa ostatní báli čo i len pomyslieť: kto ide za kobrou do jej podzemnej nory, musí byť veľmi, veľmi odvážny. A Rikki vkĺzol za ňou do tmy.
10
Tráva nad norou sa upokojila. »Rikki je stratený,« smutne zaspieval Darzí. »Nora pod zemou je kobrie kráľovstvo.« No vtom sa zem pohla a z nory vyliezol Rikki — celý zaprášený, unavený a živý. Otriasol si srsť a pokojne povedal: »Je po všetkom. Ani jej už nebolo.« Vtáky niesli novinu z kríka na krík po celej záhrade.
11
V ten večer Rikki večeral pri Teddyho stole a zaspal na jeho pleci. Vtáky spievali jeho meno po celej záhrade, veď zasa bolo bezpečné hniezdiť, spievať a lietať. A Rikki-tikki-tavi odvtedy každé ráno hrdo obchádzal záhradu od múru k múru. Kým ju strážil on, nijaká kobra sa neodvážila ani len nazrieť cez záhradnú bránu.
12Koniec
