Knjigice
Rozprávka · Klasické rozprávky
Malé ženy
Príbeh štyroch sestier v malom hnedom dome
Aj v jazyku: Male ženske (slovinčina) · Little Women (angličtina)
„Vianoce bez darčekov vôbec nie sú Vianoce," zamrmlala Jo a natiahla sa na starý koberec pred ohňom. V malom hnedom dome sedeli v ten večer štyri sestry: vážna Meg, divoká Jo, tichá Beth a malá Amy. Otec bol ďaleko, u vojakov, a peňazí bolo sotva na chlieb. Vtom vošla mama, striasla si sneh z pliec a povedala: „Dnes večer máme jedna druhú. To nie je málo."
1
Na vianočné ráno voňali na stole lievance, biely chlieb a horúce mlieko. „Neďaleko odtiaľto," povedala mama, „leží chudobná matka so šiestimi deťmi v studenej izbe. Nemajú vôbec nič." Sestry sa na seba pozreli iba na chvíľku. Potom všetko zložili do košíka, odniesli svoje raňajky cez zasneženú ulicu a dívali sa, ako deti jedia. Domov sa vrátili hladné a šťastné.
2
Meg bola najstaršia a vedela byť dôstojná ako kráľovná. U cudzích ľudí strážila deti a každý večer priniesla domov zopár mincí. Keď okolo prešiel krásny koč s mladou dámou v hodvábnych šatách, Meg sa vystrela, uhladila si zaplátané rukavice a išla ďalej. „Pekné veci sú pekné," povedala si, „ale svoju hrdosť za ne nedám."
3
Jo mala svoje kráľovstvo na povale. Sedávala tam s brkom v prstoch, po lakte v atramente, a písala hry o zbojníkoch a grófoch. Vedľa nej vždy stál tanier jabĺk a na kolenách jej priadla sivá mačka. Keď sa jej príbeh rozbehol, zabudla na celý svet. „Raz," povedala mačke, „napíšem knihu, ktorú budú čítať všetci."
4
Beth bola taká hanblivá, že medzi cudzími ľuďmi sotva dýchala. Zato však hovoril jej klavír — starý, rozladený, so zožltnutými klávesmi. Sadla si k nemu, zavrela oči a celý dom sa upokojil. Meg prestala šiť, Jo odložila pero, Amy zabudla na svoje kučery. „Beth," povedala mama, „ty nás držíš pokope hudbou."
5
Amy bola najmladšia a najkrajšia — aspoň si to sama myslela. Každé ráno si na nos pripla drevený štipec, aby jej vyrástol krajší, a vážne sa prezerala v okrúhlom zrkadle. Po okrajoch zošitov kreslila anjelikov a používala dlhé slová, ktorým celkom nerozumela. Sestry sa smiali, Amy zostala hrdo vzpriamená.
6
Najkrajšie bolo na povale v soboty. Jo písala hry a hrala všetky strašné úlohy: zbojníkov, rytierov aj bosorky. Meg bola vždy vznešená dáma, Beth držala lampáš a Amy nosila pozlátenú drevenú korunu. Červená deka na povraze bola opona. Keď spadla, štyri herečky si tlieskali samy a smiali sa až do sĺz.
7
Za živým plotom stál veľký kamenný dom a v ňom chlapec s čiernymi kučerami, ktorý bol stále sám. Jo ho jedného snežného večera zbadala pri okne a zamávala mu. Na druhý deň mu cez plot podala misku teplého jedla. „Ja som Jo." — „Laurie." Od toho dňa boli priatelia a jeho starý dedko sa na nich mlčky díval z dverí a usmieval sa do fúzov.
8
Meg a Jo pozvali na ples. Jo si vzadu na šatách pripálila veľkú hnedú škvrnu, a tak stála celý večer pri stene a nechcela sa otočiť. Tam ju našiel Laurie. „Poznám lepšie miesto," povedal a odviedol ju na dlhú prázdnu chodbu. Tam tancovali polku celkom sami, kým sa zadýchaní neopreli o stenu a nerozosmiali sa.
9
Raz Amy v hneve hodila Joinu knihu príbehov do ohňa. Jo jej to nevedela odpustiť. Keď šli korčuľovať na rieku, pod Amy sa prelomil ľad. Jo a Laurie ju hneď vytiahli a Jo ju zabalila do svojho kabáta. „Skoro som ťa stratila," rozplakala sa. „Odpustené je ti všetko." Odvtedy sa sestry držali spolu.
10
Jedného mrazivého dňa prišiel telegram: otec je ťažko chorý. Mama sa k nemu vybrala ešte v tú hodinu. Sestry jej pomohli obliecť plášť, Beth ju držala za rukáv a Amy zvierala žltý lístok. „Starajte sa jedna o druhú," povedala mama vo dverách. „Vrátim sa, len čo to bude možné." Dom za ňou stíchol ako kostol.
11
Potom ochorela Beth. Ležala horúca a tichá a celý dom chodil po špičkách. Jo sedávala noc čo noc pri jej posteli a oka nezažmúrila. Jedného rána, keď cez okno svietil sneh, Beth otvorila oči a usmiala sa. „Som hladná," povedala celkom potichu. Meg sa rozplakala od šťastia a Jo sa smiala a plakala zároveň.
12
Na Vianoce sa vrátila mama — a s ňou otec, chudý a usmiaty, v modrom vojenskom plášti. Štyri sestry sa k nemu rozbehli a Beth sedela zabalená v deke pri ohni a smiala sa. „Moje malé ženy," povedal otec a objal ich všetky naraz. „Odchádzal som od štyroch dievčat a vrátil som sa k štyrom ženám." V ten večer v hnedom dome nechýbalo vôbec nič.
13Koniec
