Knjigice
Rozprávka · Klasické rozprávky
Malý lord
Príbeh o chlapcovi, ktorý v mrzutom starom grófovi videl dobrého človeka
Aj v jazyku: Mali lord (slovinčina) · Little Lord Fauntleroy (angličtina)
Na jednej newyorskej ulici žil chlapec Cedrik. Poznali ho všetci. Kupcovi Hobbsovi pomáhal ukladať jablká do vysokej pyramídy a Dickovi, ktorý na rohu čistil topánky, nosil novinky a chlieb. „Ten chlapec má srdce ako bochník,“ vravieval Hobbs. „Každému odkrojí kus.“ Doma ho čakala mama, ktorej hovoril jednoducho Drahá.
1
Raz prišiel cez more list. „Váš chlapec už nie je len Cedrik,“ písalo sa v ňom Drahej. „Jeho starý otec je starý gróf, pán veľkého hradu v Anglicku, a váš syn je teraz malý lord.“ Cedrik sa pozrel na mamu. „Znamená to, že musím ísť ďaleko?“ Drahá ho pritisla k sebe. „Áno,“ povedala ticho. „A ja idem s tebou.“
2
Lúčenie bolo ťažké. Hobbs mu vtisol do rúk zlaté hodinky, aby vedel, kedy je čas na list. Dick mu podal ruku ako muž mužovi. „Nezabudni na nás, malý lord,“ povedali. „Nikdy,“ sľúbil Cedrik a kýval z mola, kým ulica za prístavom nezmizla. Potom loď vyplávala cez šíre sivé more.
3
Hrad bol veľký ako mesto a studený ako jaskyňa. Vo veľkej sieni sedel pred ohňom starý gróf: chorú nohu mal na stoličke, v ruke palicu a obočie hrozivo nahnevané. Pevne sa rozhodol, že toto dieťa nebude mať rád. Cedrik k nemu prišiel rovno, pozrel mu do očí a povedal: „Aký krásny hrad máš, dedko. A ako som rád, že ťa vidím.“
4
Cedrik totiž vôbec nevedel, že dedko je mrzutý. Bol presvedčený, že je to najláskavejší človek na svete, a tak s ním aj hovoril. Sadol si na stoličku k jeho nohe a rozprával mu o Hobbsovi a Dickovi. Starý gróf počúval a nahnevané obočie sa mu samo od seba vyrovnalo. „Zvláštne,“ zamrmlal. „Nikto ma ešte nemal za dobrého človeka.“
5
Na druhé ráno stál pred hradom hnedý poník s bielou lysinkou. „Je tvoj,“ povedal gróf. Cedrik sa vyšplhal do sedla a držal sa hrivy, kým nechytil rovnováhu. Keď prvý raz sám precválal po aleji, zvolal: „Dedko, videl si?“ Starý gróf videl. A po mnohých rokoch sa prvý raz nahlas zasmial.
6
V dedine boli chalupy staré a strechy deravé. „Dedko, si aj tam pánom?“ spýtal sa Cedrik. „Som.“ — „Tak určite dostanú nové strechy, veď si dobrý človek.“ Gróf čosi zamrmlal a odvrátil sa. O týždeň voňala celá dedina novou slamou a ľudia chválili starého grófa.
7
V dedine žil chlapec, ktorý nevládal dobre chodiť. Cedrik poprosil: „Dedko, smiem mu kúpiť barly? V tvojom mene.“ — „Kúp, kúp,“ zavrčal gróf a mávol rukou. Keď však videl, ako chlapec prvý raz sám dôjde k bránke, utieral si starý pán oči neobyčajne dlho. „Prach,“ povedal. „Samé prašné cesty.“
8
Drahá nebývala na hrade. Gróf ju nemal rád a nechcel ju vidieť, a tak žila v malom domčeku na kraji parku. Cedrik k nej chodil každý deň. „Dedko ťa raz spozná,“ hovoril jej, „a potom ťa bude mať rád ako ja.“ Drahá ho pohladila po zlatých kučerách a nepovedala nič. A gróf sa každý večer pýtal, kde bol.
9
Raz prišla na hrad prísna pani v tmavom klobúku a priviedla zamračeného chlapca. „Toto je pravý dedič,“ povedala, „a nie váš malý lord!“ Starý gróf zovrel palicu tak, že mu zbeleli ruky. Celý hrad stíchol. Prvý raz si pomyslel, že stratí to najdrahšie — a prvý raz naozaj vedel, čo to je.
10
Vtedy pricestovali cez more Hobbs a Dick. Dick sa na prísnu pani iba pozrel a zvolal: „Veď to je žena môjho brata! Ušla s klamstvom a s peniazmi.“ Klamstvo sa rozsypalo ako piesok. Keď bolo zase ticho, starý gróf vzal klobúk a sám sa vybral k domčeku pri parku. „Pani,“ povedal Drahej, „poďte domov. Váš syn ma naučil, že nie som taký zlý.“
11
Na Cedrikove narodeniny postavili na lúke pred hradom dlhé stoly. Prišla celá dedina: tesári, chlapec s barlami, Hobbs v zástere a Dick s kefami vo vrecku. Na čele stola sedel starý gróf, vedľa neho Drahá a medzi nimi malý lord. „Na zdravie malého lorda!“ volali. A hrad už nikdy nebol studený.
12Koniec
