Knjigice
Rozprávka · Príbehy o zvieratkách
Mravec a svrček
Ezopova bájka o usilovnom mravcovi a veselom svrčkovi
Aj v jazyku: Mravlja in muren (slovinčina) · The Ant and the Grasshopper (angličtina)
Uprostred leta voňala lúka medom a slnkom. Mravec od rána do večera nosil zrno do svojej komory pod starou mačinou — zrnko za zrnkom, každé väčšie ako on sám. O čosi vyššie, na zelenom steble, sedel svrček s drobnými husličkami z orechovej škrupinky a hral tak veselo, že si s ním spievali aj margarétky na lúke.
1
„Mravec, mravec!“ zavolal svrček. „Prečo sa len lopotíš v takej horúčave? Pozri, aké je krásne! Poď si so mnou zatancovať!“ Mravec zložil zrnko a utrel si čelo. „Rád by som, svrček. Ale leto netrvá večne. Keď príde zima, bude hladovať ten, kto si nič neodložil.“ Svrček sa len zasmial a spustil novú pesničku.
2
Leto pomaly dozrievalo. Mravec našiel pri chodníčku plný klas a po kúskoch ho odvliekol domov; jeho chodbičky voňali obilím. Svrček zatiaľ usporiadal koncert pre celú lúku: lienky tancovali a čmeliaky bzučali basy. „Kto by myslel na zimu,“ spieval, „keď je svet taký zelený a plný piesní!“
3
Potom prišiel neskorý letný čas. Trávy sa zafarbili dozlata a semienka samy padali do rúk. Mravec chodil po lúke sem a tam, sem a tam — sto ciest za deň. „Ešte toto zrnko. A ešte toto.“ Svrček hrával večer tichšie ako inokedy. Večery ochladli a na lúku si ľahla prvá hmla.
4
Potom začalo pršať. Dážď bubnoval na listy tri dni a tri noci. Svrček sa schúlil pod veľký hnedý list a dával pozor, aby mu husličky nezmokli. Mravec ešte naposledy vykukol von, zavrel svoje okrúhle dvierka a zakúril si v teplej kuchynke. Lúka stíchla. Už len vietor spieval — no jeho pieseň bola studená.
5
Jedného rána bola celá lúka strieborná. Srieň obelila steblá a posledné semienka zamrzli v tvrdej zemi. Svrček chodil po lúke hore-dolu, ale nenašiel ani zrnko. V brušku mu škvŕkalo, nôžky mu mrzli a husličky pod pazuchou celkom mlčali. Prvý raz v živote sa mu vôbec nechcelo spievať.
6
Potom napadol sneh. Svrček sa brodil bielym tichom, vyhladovaný a premrznutý do poslednej nôžky. Zrazu pod starou mačinou zazrel drobné okrúhle dvierka, spod ktorých voňal chlieb a žiarilo teplé svetlo. „Mravcov dom!“ vzdychol. Pozbieral posledné sily a zaklopal: klop, klop.
7
Dvierka sa otvorili a na prahu stál mravec. „Svrček! Veď si celý premrznutý!“ — „Mravec,“ povedal ticho, „celé leto som hral a nič som si neodložil. Som hladný a je mi zima.“ Mravec ho chytil za nôžku a vtiahol dnu, do tepla. „Poď k peci. Zrna je dosť pre dvoch — a ty mi budeš hrať, aby bola zima kratšia.“
8
A tak aj bolo. Vonku fúkala zima, v teplej izbičke pod mačinou však voňala obilná kaša a med. Mravec rátal zásoby a svrček hral — o lete, o slnku, o margarétkach. Niekedy mravec odložil robotu a zatancovali si rovno medzi vrecami zrna. Ešte nijaká zima neprešla tak rýchlo a tak veselo.
9
Keď sa vrátilo leto, lúka bola zasa zelená a plná semienok. Teraz po nej chodili dvaja: mravec so svojím zrnkom a svrček so svojím. „Kto by si bol pomyslel,“ smial sa svrček, „že aj nosenie môže byť pesnička!“ A večer sedávali pred dvierkami: mravec počúval, svrček hral — a celá lúka s nimi.
10Koniec
