Knjigice
Rozprávka · Príbehy o zvieratkách
Rozprávka o zajkovi Benjamínovi
O dvoch zajačikoch, cibuli a veľmi trpezlivej mačke
Aj v jazyku: Zgodba o zajčku Benjaminu (slovinčina) · The Tale of Benjamin Bunny (angličtina)
Jedného rána sedel zajko Benjamín na medzi pri ceste a strihal dlhými ušami. Klip, klop, klip-klop! — po ceste prišla brička. Sedel v nej pán McGregor a vedľa neho pani McGregorová vo svojom najkrajšom nedeľnom klobúku. Len čo brička zmizla za zákrutou, Benjamín od radosti vyskočil: cesta je voľná! A pobral sa rovno do hájika za záhradou, kde bývali jeho príbuzní.
1
Teta Zajacová bývala s Petrom a jeho sestričkami v nore pod koreňmi veľkej jedle. Benjamín nakukol dnu a našiel bratranca Petra celkom samého. Ach, ako žalostne vyzeral! Sedel v kútiku zavinutý do červenej vreckovky a vzdychal. „Kde máš šaty?“ spýtal sa Benjamín. „V záhrade pána McGregora,“ zašepkal Peter. „Ledva som ušiel — a modrý kabátik aj topánky som stratil.“
2
„Nič si z toho nerob,“ povedal Benjamín dôležito. „McGregorovci odišli na bričke a pred večerom sa nevrátia. A tvoje šaty visia na strašiakovi uprostred hriadky — poďme po ne!“ Vyliezli na záhradný múr a po starej hruške sa spustili do záhrady. Peter pritom spadol na hlavu, ale nič sa mu nestalo: hriadka pod hruškou bola čerstvo skopaná a mäkká ako perinka.
3
Uprostred hriadky stál strašiak: dve prekrížené palice, na nich starý klobúk — a Petrov modrý kabátik s topánkami! Od dažďa sa všetko trochu zrazilo, ale Peter sa obliekol od hlavy po päty a zasa bol poriadny zajac. „No vidíš,“ povedal Benjamín spokojne. „A teraz ešte darček pre tvoju mamu, aby sme neprišli domov s prázdnymi labkami.“
4
Benjamín rozprestrel červenú vreckovku a začal do nej ukladať veľké hnedé cibule — pekný darček pre tetu Zajacovú. Petrovi však vôbec nebolo do spevu. Stále sa obzeral, pri každom šuchote vyskočil a cibule mu padali z labiek. Benjamín sa však v záhrade cítil ako doma. Vravel, že sem chodí s ockom každú nedeľu po šalát na obed.
5
Namiesto rovno k múru viedol Benjamín bratranca krížom-krážom po záhrade, pomedzi kvetináče, debničky a sudy. Zrazu Peter zastal ako prikovaný. Spoza rohu skleníka prichádzala — mačka! Veľká, biela a huňatá. „Rýchlo, schovaj sa!“ pišťal Benjamín a obaja vkĺzli pod veľký prázdny kôš a uzlík s cibuľou stiahli za sebou.
6
Mačka pomaly pricupkala bližšie, oňuchala kôš — a pohodlne si sadla rovno na jeho vrch. Sedela tam celých päť hodín! Pod košom bola tma a strašne to tam páchlo cibuľou. Petra aj Benjamína štípali oči a slzy im tiekli po ňufáčikoch. „Nikdy, nikdy viac nejdem do tejto záhrady,“ pofňukával Peter.
7
Práve vtedy po vrchu múru prikráčal starý pán Zajac, Benjamínov ocko, s fajočkou v ústach a tenkým prútikom pod pazuchou. Mačiek sa nebál ani trochu. Keď zbadal bielu mačku na koši, zoskočil z múru rovno na ňu, poriadne ju vyplieskal prútikom a zahnal ju do skleníka. Potom zamkol dvere a podišiel ku košu. Mačka naňho prekvapene hľadela cez sklo.
8
Starý pán Zajac zdvihol kôš. Najprv vytiahol za uši svojho syna Benjamína a nakrátko ho vyšľahal prútikom. Potom vytiahol za uši aj bratranca Petra. Napokon si vyložil uzlík s cibuľou na plece a odpochodoval zo záhrady a oboch zajačikov hnal pred sebou. Nepovedali ani slovka — len uši ich pálili a obom sa náramne žiadalo domov.
9
Keď sa pán McGregor večer vrátil, našiel v záhrade samé záhady. Po hriadkach viedli stopy celkom malých drevákov — primalé na človeka! A ako sa len mohla mačka sama zavrieť do skleníka … zvonku? Pán McGregor sa škrabal na hlave a tú záhadu nerozlúštil nikdy.
10
Doma pod veľkou jedľou teta Zajacová Petrovi všetko odpustila — taká bola rada, že kabátik aj topánky sú zasa doma. Červenú vreckovku zavesila sušiť, cibuľu poviazala do zväzkov a povešala pod strop, až celá nora krásne voňala. „No,“ povedal zajko Benjamín, keď za súmraku cupkal domov k ockovi, „darček sme predsa len priniesli.“
11Koniec
