Knjigice
Rozprávka · Klasické rozprávky
Palculienka
Rozprávka o drobnom dievčatku, ktoré sa narodilo z kvetu
Aj v jazyku: Palčica (slovinčina) · Thumbelina (angličtina)
Jedna žena si tak veľmi želala dieťatko, že sa vybrala po radu k starej čarodejnici. Tá jej dala jačmenné zrnko: „Zasaď ho do črepníka a uvidíš, čo z neho vyrastie.“ Vyrástol nádherný kvet, podobný tulipánu. Keď ho žena pobozkala, kvet sa otvoril — a v ňom sedelo drobné dievčatko, sotva na palec veľké. „Budeš sa volať Palculienka,“ povedala žena.
1
Palculienka spávala v kolíske z orechovej škrupinky, prikrytá lupienkom ruže. Jednej noci však oknom skočila dnu veľká hnedá ropucha. „Krásna ženuška pre môjho syna!“ zakvákala, schmatla kolísku a odskákala s ňou do záhrady, až k potoku. Tam posadila Palculienku na široký list lekna uprostred vody, aby nemohla ujsť.
2
Keď sa Palculienka ráno zobudila uprostred vody, horko sa rozplakala. Počuli ju malé rybky. „Také milé dievčatko má žiť u ropuchy? Nikdy!“ Prehrýzli stonku lekna a list odplával dolu potokom. Palculienka priviazala svoju stužku o bieleho motýľa a ten ju ťahal ďalej, ďaleko od ropuchy, popri mestách a lúkach.
3
Celé leto žila Palculienka sama uprostred veľkej lúky. Zo stebiel trávy si uplietla postieľku a zavesila si ju pod veľký lopúchový list, aby bola v suchu. Jedla sladký med z kvetov a pila rosu, ktorá sa ráno ligotala na listoch. Vtáčiky jej spievali, a kým svietilo slnko, bolo jej dobre.
4
Potom však prišla jeseň. Vtáky odleteli, kvety zvädli a veľký lopúchový list sa zvinul do suchého žltého kornútika. Začalo snežiť a každá vločka bola pre drobnú Palculienku ako celá lopata snehu. Jej šatočky z kvetných lupienkov boli na takú zimu pritenké. Triasla sa od zimy, zavinula sa do suchého listu a vybrala sa hľadať prístrešie na zimu.
5
Uprostred strniska našla dvierka do nory poľnej myšky. „Chúďatko malé!“ povedala myška v zásterke. „Poď dnu, do tepla, a najedz sa so mnou.“ Palculienka smela ostať celú zimu. Vonku tisla zima, u myšky však príjemne voňalo obilím a senom. Za odmenu upratovala myškinu izbietku a rozprávala jej príbehy a myška ju rada počúvala.
6
Čoskoro prišiel na návštevu myškin sused — krt v zamatovo čiernom kožúšku s malými okuliarikmi. Bol veľmi bohatý a veľmi učený, ale slnko ani vtáky nemal rád. „Načo je komu spev!“ zamrmlal. Palculienka mu aj tak musela zaspievať a krt sa do jej hlasu zaľúbil. Vykopal dlhú tmavú chodbu medzi svojím a myškiným domom.
7
V tmavej chodbe ležala lastovička s oceľovomodrými krídlami, celkom studená a nehybná. „Hlúpy vták,“ povedal krt. „Kto spieva, v zime hladuje.“ Palculienku však zabolelo srdce. Keď myška a krt odišli, prikryla lastovičku prikrývkou zo sena a položila si hlavu na jej mäkké pierka. Vtom začula: tik-tik. Srdiečko ešte bilo!
8
Celú zimu chodila Palculienka k lastovičke potajomky. Nosila jej vodu v kvetnom lupienku a prikrývala ju teplým senom. Lastovička pomaly otvorila oči. „Ďakujem ti, drobné dievčatko,“ zašepkala. „Tŕň ma poranil na krídle, a tak som nemohla letieť s ostatnými na juh.“ Keď prišla jar, lastovička už zase vládala lietať.
9
„Poď so mnou do hory!“ volala lastovička. Ale Palculienka nechcela opustiť dobrú myšku, a tak lastovička odletela sama. Potom myška povedala: „Na jeseň sa vydáš za krta. Je bohatý a budeš mať všetkého dosť.“ Palculienka musela priasť a šiť výbavu, no každý večer podišla k dvierkam a smutne hľadela k nebu.
10
Prišiel deň svadby. Krt mal odviesť Palculienku hlboko pod zem, kam slnko nikdy nezasvieti. „Zbohom, slniečko!“ povedala Palculienka a naposledy vystrela ruky k svetlu. Vtom sa nad ňou ozvalo: „Cvirik-cvirik!“ Jej lastovička! „Blíži sa zima, letím na juh. Sadni si mi na chrbát, Palculienka, a leť so mnou!“
11
Palculienka si sadla lastovičke na chrbát a leteli ponad lesy, hory i more do teplých krajov, kde všetko kvitlo. Lastovička ju posadila do najkrajšieho bieleho kvetu. A hľa — stál v ňom drobný princ s tenkými priezračnými krídlami, práve taký malý ako ona. „Ešte nikdy som nevidel také krásne dievčatko,“ povedal a sňal svoju zlatú korunku.
12
„Budeš mojou kráľovnou, kráľovnou všetkých kvetov?“ spýtal sa princ. Palculienka s radosťou povedala áno. Z každého kvetu jej drobný obyvateľ priniesol darček — najkrajším darom boli priezračné kridielka, aby mohla lietať z kvetu na kvet. „Odteraz sa budeš volať Mája,“ povedal princ. A lastovička im zaspievala tú najkrajšiu pieseň.
13Koniec
