Knjigice
Rozprávka · Klasické rozprávky
Palčík
Príbeh o chlapčekovi maličkom ako palec
Aj v jazyku: Palček (slovinčina) · Tom Thumb (angličtina)
Na kraji dediny žili muž a žena, ktorí mali všetko, čo dom potrebuje — len dieťa nie. „Ach,“ vzdychla žena, „aká šťastná by som bola, keby sme mali dieťatko, hoci by nebolo väčšie než palec!“ A hľa: ešte v tom roku sa im narodil chlapček, zdravý a usmiaty, a naozaj nie väčší než palec. „Náš Palčík!“ smiali sa od radosti. A Palčík ostal malý — no srdce mal veľké.
1
Palčík spával v orechovej škrupinke, pri stole sedával na náprstku, mamin gombík bol preňho koleso a otcova čižma celý hrad. No nik v dome nebol odvážnejší než on. „Som malý,“ hovoril, „zato sa dostanem všade — aj cez kľúčovú dierku!“ A naozaj sa cez ňu prešmykol, až sa mama smiala do sĺz a otec hrdo krútil hlavou.
2
Raz ráno otec vzdychol: „Kto poženie koňa na pole, keď mám sám plné ruky práce?“ — „Ja!“ zvolal Palčík. Otec ho posadil koňovi do ucha a Palčík zavolal: „Hijó, koník, hijó!“ Kôň poslúchol každé jeho slovo. Ľudia pri ceste zastali a žmurkali: kôň kráčal celkom sám, voz sa viezol za ním — a nikde nijakého kočiša!
3
„Čí je ten kôň, čo kráča celkom sám?“ pýtali sa dedinčania. Vtedy otec vybral Palčíka z konského ucha a posadil si ho na dlaň. „Môj syn ho vedie!“ povedal hrdo. Všetci tlieskali a Palčík sa uklonil tak hlboko, že mu zelená čiapočka skĺzla cez oči. Večer zaspal v otcovom teplom vrecku, ustatý a šťastný.
4
Na druhý deň sedel Palčík na okennej rímse a drobil si chlebík. Odrazu — šum krídel! Veľká sivá vrana si myslela, že je omrvinka, schmatla ho zobákom a odletela s ním vysoko ponad strechy. „Hej, ja nie som chlieb!“ kričal Palčík. Pod ním plávali lúky a rieky, maličké ako hračky. Trochu sa bál — ale naozaj len trochu.
5
Vrana ho pustila uprostred šírej lúky. „Uf!“ povedal Palčík a pristál v mäkkej tráve, vysokej ako les. Kým rozmýšľal, kadiaľ sa ide domov, prišla veľká strakatá krava. Spásala trávu, chumáč za chumáčom — a skôr než stihol Palčík vykríknuť, prehltla ho aj s trávou. A v kravskom bruchu bola tma ako v peci.
6
„Hej! Už nijakú trávu sem dolu!“ zakričal Palčík z celého hrdla. Krava sa začudovala: ktože to hovorí v jej bruchu? Zašteklilo ju v nose a — hapčí! — kýchla tak mocno, že Palčík vyletel vysokým oblúkom rovno do potoka. Ledva vystrčil hlavu z vody, už ho — hop! — prehltla veľká strieborná ryba.
7
Ryba s Palčíkom v bruchu plávala dolu riekou až ku kráľovskému mestu. Tam kráľovský rybár práve vyťahoval sieť z vody. „Aká krásna ryba!“ potešil sa. „Tá bude na kráľovský stôl!“ A odniesol ju rovno do zámockej kuchyne, kde bublali hrnce a voňal čerstvo upečený chlieb.
8
Kuchár otvoril rybu veľkým nožom — a zostal stáť s otvorenými ústami. Z ryby vystúpil drobný chlapček, napravil si zelenú čiapočku a zdvorilo sa uklonil: „Pekný dobrý deň! Volám sa Palčík.“ Kuchár si od údivu sadol na zem a kuchynské pomocnice bežali po celom zámku: „Zázrak! V rybe bol chlapček, maličký ako palec!“
9
Kráľ si posadil Palčíka na dlaň a smial sa od radosti. „Taký odvážny hrdina ešte na mojom dvore nebol!“ Vymenoval ho za najmenšieho rytiera v krajine. Palčík dostal meč z ihly a jazdil na sivej myške, ktorú si sám vycvičil. Keď cválal po dlhom stole, pomedzi misy a poháre, celý dvor jasal a tlieskal.
10
No raz večer si Palčík vzdychol: „Dobrý kráľ, mám všetko — len mamu a otca nie.“ Kráľ prikývol: „Verný rytier, ktorý má rád svoj domov, je hoden najviac.“ Daroval mu zlatý dukát väčší než Palčík sám a drobný kočiar, ktorý ťahala jeho myška. „Vráť sa, kedykoľvek budeš chcieť,“ povedal kráľ. A Palčík sa vydal k domovu.
11
Pred domom sedeli otec a mama a hľadeli do tichého večera. Odrazu — cin, cin! — pribehla myška s drobným kočiarom a z neho vyskočil Palčík: „Mama! Otec! Som doma!“ Objali ho, ako sa len dá objať taký maličký syn. Kráľovský dukát im priniesol hojnosť do konca života. A ak neumrel, náš Palčík jazdí na svojej sivej myške dodnes.
12Koniec
