Knjigice
Rozprávka · Klasické rozprávky
Vasilisa Prekrásna
Ruská ľudová rozprávka o dievčati a drevenej bábike v jeho vrecku
Aj v jazyku: Vasilisa Prelepa (slovinčina) · Vasilisa the Beautiful (angličtina)
Kupcova žena ochorela a zavolala dcérku k posteli. »Vasilisa,« povedala ticho, »zanechávam ti niečo vzácnejšie ako zlato.« Spod šatky vybrala malú drevenú bábiku v kvetovanej šatôčke. »Keď ťa bude niečo trápiť, daj jej omrvinku chleba a povedz: nakŕm ma a povedz mi, čo ťa trápi. Bábika ti pomôže.« Potom zavrela oči.
1
Onedlho otec priviedol do domu novú ženu a s ňou dve dcéry. Macocha bola milá len vtedy, keď sa otec pozeral. Vasilise nakladala prácu od svitu do mrku: nos vodu, zakúr v peci, tkaj plátno. Ale Vasilisa každý večer nakŕmila bábiku a posťažovala sa jej. A kým spala, bábika prácu urobila — do rána bolo všetko hotové.
2
Jednej jesene otec odcestoval ďaleko za more. Toho večera macocha zhasla v dome všetky svetlá, do poslednej iskry. »Bez ohňa sa nezaobídeme,« povedala a pozrela na Vasilisu. »Choď poň k Babe Jage do lesa.« Sestry sa chichotali, veď vedeli, že odtiaľ sa nikto nevracia. Vasilisa dala bábike omrvinku a vybrala sa na cestu.
3
Les bol tmavý a bez konca. Keď sa nebo nad ránom rozžltlo, prešiel okolo jazdec, celý v bielom, na bielom koni — a nastal deň. Napoludnie prešiel jazdec, celý v červenom, na červenom koni — a slnko stálo vysoko. Vasilisa kráčala ďalej a bábika jej vo vrecku šepkala: »Neboj sa. Len choď.«
4
Keď sa zotmelo, prešiel okolo jazdec, celý v čiernom, na čiernom koni — a padla noc. Pred Vasilisou sa zrazu otvorila čistinka. Uprostred nej stála chalúpka na dvoch obrovských žltých kuracích nohách a okolo nej plot z vyrezávaných kolov. Na každom kole stál drevený lampáš a žiaril ako ohnivé zlato.
5
Zašumelo a zafúkalo: Baba Jaga priletela v drevenom mažiari a odrážala sa tĺčikom. Zastala pred Vasilisou a ovoňala vzduch. »Prečo si prišla?« — »Po oheň, babička.« — »Dobre,« zaškierila sa. »Rob pre mňa. Ak to zvládneš, dostaneš svetlo. Ak nie, zjem ťa.« Vasilisa hlboko sklonila hlavu.
6
Večer jej Baba Jaga nasypala pred nohy horu pšenice zmiešanej s čiernym ovsom. »Do rána všetko preber, zrnko po zrnku,« povedala a zaspala tak, že sa triasli steny. Vasilisa vzala bábiku a dala jej omrvinku. »Nakŕm ma a povedz mi, čo ťa trápi.« — »Len spi,« povedala bábika. Ráno bola pšenica čistá ako zlato.
7
Druhý večer bolo horšie: celá kopa maku zmiešaného s hlinou a celý dvor, ktorý bolo treba zamiesť. »Do rána,« povedala Baba Jaga. Vasilisa nakŕmila bábiku a ľahla si. Keď vstala, mak svietil ako drobné perly a dvor bol taký čistý, že bolo vidieť každú vyrezanú čiaru na koloch.
8
»Nič sa ma nepýtaš?« zavrčala Baba Jaga. — »Len na tých troch jazdcov, babička. Kto sú?« — »Môj biely deň, moje červené slnko a moja čierna noc. Všetci traja sú moji.« O všetkom ostatnom, čo v dome videla, Vasilisa mlčala. »Dobre,« povedala starena. »Kto sa veľa pýta, rýchlo zostarne. A ako to všetko zvládaš?« — »Pomáha mi matkino požehnanie.«
9
»Požehnanie mi v dome netreba!« skríkla Baba Jaga a vyhnala ju za dvere. Z plota sňala drevený lampáš a vtisla jej ho do rúk. »Na, nes si svoje svetlo a nikdy sa nevracaj.« Vasilisa bežala lesom. Lampáš jej žiaril pred nohami ako malé slnko a ukazoval jej cestu celú dlhú noc.
10
Doma presedeli macocha a sestry celú noc v tme. Keď Vasilisa vošla s lampášom, zlaté svetlo sa obrátilo k nim a už ich nepustilo z očí. Do rána po nich nebolo ani stopy — zhoreli ako slama. Vasilisa lampáš zakopala pod krík, dom zamkla a odišla do mesta, k starej žene, ktorá ju vzala pod strechu.
11
U nej tkala Vasilisa každý deň plátno tenké ako pavučina. Také ešte nikto nevidel. Odniesli ho cárovi a cár sa spýtal: »Kto to utkal?« Keď Vasilisa predstúpila pred neho, pozrel na ňu a na nikoho iného už nepomyslel. Vystrojili svadbu, na ktorú si spomínali roky. A malú drevenú bábiku nosila Vasilisa celý život vo vrecku.
12Koniec
